29. novemberJozef Pignatelli
Svätý Jozef Pignatelli sa narodil 27. decembra 1737 v španielskej Zaragoze a žil sedemdesiatštyri rokov. Nedožil sa obnovenia Spoločnosti Ježišovej. Tú znovu ustanovil pápež až v roku 1814, kým Jozef zomrel o tri roky skôr. K obnoveniu jezuitského radu však výrazne pomohol.
Pochádzal zo šľachtickej rodiny ako siedme z ôsmich detí. Najprv slabý chlapček, potom muž s chatrným zdravím, sa vybral na cestu svätosti, hoci patril do zámožnej rodiny. Vďaka Pignatelliho rodine sa zachraňovali Jezuiti z celej Európy. Spoločnosť Ježišovu pápež zrušil bulou z roku 1773, ale Boh dal cirkvi muža, ktorý dokázal chrániť spravodlivých pred nezmyselným prenasledovaním. Prvým, kto vyhnal Jezuitov, boli Portugalci, potom tak spravili Francúzi a nakoniec Španieli, kde už vtedy pôsobil ako zbožný jezuitský mních Pignatelli. Napriek kráľovmu rozkazu opustiť Španielsko, mu potichu ponúkli, že on môže zostať.
Jozef odmietol. Spolu s bratmi odišiel na loď do Talianska. Deportovali ich zo dňa na deň, aby zrušenie rádu prebehlo naraz nielen v Španielsku, ale aj vo všetkých jeho kolóniách. Šlo o 5110 členov, z ktorých na zahraničných misiách bolo 2164 bratov. A všetkých vyviezli zo Španielska bez zabezpečenia stravy a ďalších náležitostí. Jezuiti boli pre vládne strany v štáte nepotrební. Zaujímali sa od vzniku o to, o čo nik nemal záujem - o vzdelanie. Keď Jezuiti nezištnou prácou získavali v štáte vplyv, našli sa intrigáni, ktorí Spoločnosť Ježišovu očiernili na kráľovských dvoroch natoľko, akoby Jezuiti boli iniciátormi problémov. Z týchto intríg vznikli deportácie a nátlak na pápeža, ktorý v záujme ochrany cirkvi jezuitský rád zrušil.
Existovali aj výnimky. Jezuiti ďalej pôsobili v Rusku a medzi protestantmi v Prusku. Tu si ich prácu s mládežou vážili natoľko, že pápežov príkaz ignorovali. Dokonca prešli na obranu Jezuitov, keď pruský kráľ Fridrich II. žiadal Svätého otca o zmenu rozhodnutia, lebo ich potreboval v Prusku na udržanie školstva. Pritom kráľ bol luteránom. Iného vierovyznania bola aj ruská cárovna Katarína II., ktorá pápežskú bulu o zrušení Jezuitov v Rusku nevyhlásila. Cárovna vyznávala tradičné pravoslávie. Jozefa Pignatelliho ťahalo do Ruska, kde ho Jezuiti prijali za člena, ale nikdy tam nevycestoval. Prenasledovaní bratia ho potrebovali v Taliansku. Usadil sa v Bologni, odkiaľ podporoval Jezuitov. Žil skromne, aby mohol čo najviac pomáhať tým, ktorí to potrebovali.
Veľká buržoázna revolúcia vo Francúzsku v roku 1792 otvorila mnohým mocným oči. Pochopili, že problém nebol v jezuitskej spoločnosti, ale medzi tými, ktorí sa chceli chopiť moci a cirkev im v tom prekážala. Našiel sa teda obetný baránok v podobe Jezuitov. Názor na Spoločnosť Ježišovu sa náhle zmenil. Ako prvý ich pozval k sebe panovník v Parme. Jozef tam okamžite odišiel a obnovil noviciát, aby Jezuitov prestalo ubúdať. Na to pápež uznal Jezuitov v Rusku a tí hneď vymenovali za ruského jezuitského provinciála v Taliansku Jozefa Pignatelliho.
Spoločnosť Ježišova bola síce zrušená, ale mala od roku 1803 talianskeho provinciála. A ten v Neapole otvoril vzorový jezuitský kláštor. Situácia sa skomplikovala, keď Napoleón obsadil v roku 1809 Vatikán a uväznil pápeža na zámku Savona. O dva roky na to Jozef Pignatelli zomrel, ale najväčšou mierou prispel k tomu, že Spoločnosť Ježišova bola neskôr obnovená.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára