28. november
Katarína Labouré
Svätej Kataríne Labouré, keď mala deväť rokov zomrela mama. Objímala sošku Panny Márie, ktorú mali doma so slovami:
"Odteraz budeš mojou mamou ty".
Keď jej staršia sestra vstúpila do rádu, prevzala Katarína vo veku dvanásť rokov starosť o domácnosť. Bolo ich dvanásť detí. Katarína sa starala aj o okolo 800 holubov a o iné zvieratá. Keď dospela, začali sa jej snívať sny, v ktorých videla starého kňaza. Ten ju volal. Nechápala, o čo ide. Nevedela sa ani podpísať. Za to, aby ju to naučili, zaplatila tridsať zlatých. Vytrvalo chodila do vzdelávacieho ústavu, až sa naučila ako dospelá čítať a písať. Kňaz sa jej opakovane sníval a pozýval ju k sebe, aby sa stala jeho dcérou.
Raz pri návšteve sestry v kláštore zbadala podobizeň kňaza na stene. Bol to zakladateľ rádu Spoločnosti dcér kresťanskej lásky svätý Vincent de Paul. Otec jej prosbu o vstup do kláštora odmietol a poslal ju do Paríža k synovi, ktorý ovdovel a potreboval pomoc v hostinci s tým, že tam sa vydá. Nápadníkov si nevšímala. Keď sa jej brat znova oženil, už jej nič nestálo v ceste vstúpiť do rádu svätého Vincenta. Tu prežila štyridsaťšesť rokov v službe iným. Celé desaťročia sa starala o starých ľudí v starobinci. Slúžievala pri zomierajúcich ľudí a v jej náručí nachádzali pokoj.
V noviciáte videla v hostii na omši obetovaného Ježiša, ale nik jej zjavenia neveril. V roku 1830 sa zúčastnila prenesenia ostatkov svätého Vincenta z chrámu Notre-Dame do kaplnky Misijnej spoločnosti svätého Vincenta de Paul. Mala videnie tri dni po sebe srdca svätého Vincenta. Raz bolo biele, čo znamená pokoj, potom červené, čo znamená nutnosť roznecovať kresťanskú lásku, ale potom bolo tmavočervené, čo Katarínu napĺňalo žiaľom.
Hovorila o videniach anjelov, ale neverili je. Karhali ju, že ako rehoľníčka bude musieť slúžiť a nie snívať. Z noci z 18. na 19. júla 1830 sa jej zjavila prvýkrát Panna Mária ako sedí na stolici pred oltárom v kaplnke rádu. Kľakla si pred ňou a položila na nohy Panny Márie ruky. Božia Matka jej zverila proroctvo blížiacich sa ťažkých časov pre Francúzsko a svet. Predpovedala jej občiansku vojnu, aj krvavú Parížsku komúnu z roku 187l. Prikázala jej, že hoci bude trpieť, aby o zjaveniach rozprávala. Nik jej neveril.
Druhé zjavenie Panny Márie mala 27. novembra 1830, kedy jej nakázala dať raziť medaily. Na jednej strane mala byť zobrazená Bohorodička s množstvom milostí v rukách. Pritom jej ukázala milostí, ktoré má, ale ľudia o ne nežiadajú. Na druhej strane medaily malo byť písmeno M s krížom a dvomi srdcami. Jedno korunované tŕním symbolizuje Ježiša a druhé prebodnuté mečom zasa utrpenie Panny Márie. A to všetko obkolesené dvanástimi hviezdami znázorňujúcimi dvanástich apoštolov. Na prednej strane medaily okolo postavy Panny Márie s milosťami v podobe lúčov vychádzajúcich z jej rúk je nápis:
"Bez hriechu počatá Panna Mária, oroduj za nás, ktorí sa k tebe utiekame."
Spovedník Kataríny sa rozhodol o medaile povedať arcibiskupovi v Paríži až o dva roky od posledného zjavenia, ktoré bolo v decembri 1830. Arcibiskup vyhlásil, že nebude prekážať plneniu odkazu Panny Márie a dal raziť zázračnú medailu. Keď sa to Katarína dozvedela, dodala:
"Teraz ju treba rozširovať, aby mohol prúdiť tok sľúbených milostí od Matky Božej."
A to sa aj stalo. Medaila začala v čase cholery, ale aj v iných prípadoch robiť zázraky. Obľúbil si ju pápež, aj Svätí otcovia po ňom. Katarína ponížene slúžila chudobným. Trpela protivenstvami zo strany matky predstavenej. Neohrozene vystupovala aj v časoch revolúcie, keď ju takmer zabili. Zomrela 31. decembra 1876 vo veku sedemdesiatich rokov s touto modlitbou na perách:
"Panna Mária, postrach zlých duchov, oroduj za nás!"
Keď po 56 rokoch otvorili jej hrob vyhĺbený vo vlhkej zemi, zistili, že jej telo je neporušené. Preniesli ho teda do Kaplnky Panny Márie Zázračnej medaily v centre Paríža, kde sa jej Nebeská Matka zjavovala.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára