8. októberĽudovít Bertrán
Za veselosť možno považovať v živote svätého Ľudovíta Bertrána hádam to, s akou ľahkosťou podstupoval aj tie najťažšie úlohy života. Bol misionárom v Amerike, kde podľa svedectiev obrátil na pravú vieru tisíce Indiánov. A tí ho milovali ako vlastného otca. Ľudovít pri šírení viery bránil ich práva v 16. storočí.
Povaha Ľudovíta Bertrána nás udivuje svojou ľudskosťou. Bieli utláčatelia nepovažovali Indiánov za ľudí. Ľudovít dosiahol najprv u Indiánov ich dobrovoľné, ba naozaj radostné obrátenie k viere, a potom bielych utláčateľov varoval predtým, aby niektorému z Indiánov ublížili. Je známych množstvo zázrakov, ktoré mu bolo dovolené vďaka jeho veľkej viere vykonať, keď chudobnej vdove vzkriesil syna z mŕtvych, alebo pokrstil dieťa, s ktorým za ním prišiel Indián na rukách, lebo sa mu zjavil duch a povedal mu, že po vyliatí vody z rúk Bertrána na hlavu dieťaťa, sa tento malý človiečik dostane určite do raja.
Misia Ľudovíta Bertrána bola v Amerike požehnaná priamo z nebies. Preto sa Indiáni bránili, keď sa rozhodol ísť brániť ich práva do Európy. Schovali mu loďku, ktorou mal odplávať k lodi a odtiaľ do Európy. Mysleli si naivne, že takto udržia medzi sebou svojho ochráncu. Aj keď nie je známe, že by sa Ľudovíta snažili zbaviť Indiáni, naopak, tí ho s takou láskou prijímali, akou ich on sám miloval, predsa sa našlo dosť takých, ktorí chceli Bertrána zabiť. Útoky naňho sa množili už doma v rodnom Španielsku, lebo jeho omše pálili duše hriešnikov. Raz sa jeden z nich rozhodol kňaza zastreliť. Skončil kľačiaci pri jeho nohách. Potom si iný zlý šľachtic najal až troch vrahov, ale ani jeden z nich ho nezabil. Bertrán totiž na kázni vykričal všetkým ľuďom do tváre, že na to, aby zabili Krista, podplatili len jedného Judáša, kým "moji nepriatelia podplatili troch, aby ma dnes zabili."
V živote Ľudovíta Bertrána nemôžeme zabudnúť na historku z jeho mladosti. Ušiel z domu, lebo sa rozhodol byť rehoľníkom. Otec ho našiel za rodným mestom Valenciou. Tam sa ho pýtal, kam ide? A on už vtedy odpovedal:
"Kam ma vedie Pánov duch."
A ten ho viedol z Európy do Ameriky k Indiánom, ktorých sa stal prvým ochrancom a zástancom pred bielymi dobyvateľmi, hoci on sám bol tiež biely. Postavil sa na stranu utláčaných, akoby bol sám Indiánom. Stal sa - dnes by sme povedali - ich ombudsmanom, ochrancom ich ľudských a občianskych práv. Len na jednom ostrove pokrstil vyše pätnásťtisíc Indiánov. Po jeho smrti sa zdokumentovalo okolo tridsať zázrakov zmŕtvychvstania mŕtvych, ktoré vykonal, ako aj veľké množstvo iných zázrakov vždy v prospech ľudí a viery. Keď Boh pomohol Krištofovi Kolumbovi objaviť Ameriku v roku 1492, nuž našiel pre tento Nový svet aj kazateľa a proroka, ktorý sa narodil na Nový rok 1. januára 1526 v španielskej Valencii. A dal Bertránovi nezvyčajný dar viery, ktorou odohnal zo svojich ciest aj divé zvery.
Je známa príhoda, keď sa mu v divokom lese postavil do cesty tiger. Šiel tade s istým frátrom Fernandezom, ktorý od strachu na Bertrána kričal, prečo ho vedie do pažeráka šelmy? Ľudovít mu pokojne odpovedal, že aj tigre poslúchajú Boha a znakom kríža šelmu z cesty odohnal. Po prvej kázni po vysvätení za kňaza v španielskom meste Palomar mu veriaci rotrhali jeho odev, aby si mohli vziať na pamiatku naňho relikviu, keďže už vtedy pochopili, že je svätec. A to mal len dvadsaťdva rokov. Zomrel ako 55 ročný a už 60 rokov po jeho pamätnej prvej omši, ktorú slúžil ako kňaz, bol vyhlásený za blahoslaveného a neskôr za svätého. Takou milosťou viery bol obdarený svätý Ľudovít Bertrán.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára