6. okóberBruno
Kto by na Slovensku nepoznal povesť o mníchovi Cypriánovi, ktorý lietal v Červenom Kláštore pri Dunajci pomocou mechov naplnených plynmi z močarín? A tento kláštor je kartuziánsky. V podobnom kartuziánskom kláštore dosiahol svoju svätosť aj svätý Bruno, ktorý Kartuziánsky rád založil. Vďaka tomu vznikol kartuziánsky kláštor aj na Slovensku a to najprv v roku 1299 v Kláštorisku v blízkosti obce Letanovce na Spiši a potom v roku 1319 v spomínanom Červenom Kláštore, kde rehoľníci mohli povedať len jednu vetu - memento mori - teda - pamätaj na smrť! Inak zachovávali prísnu mlčanlivosť a poskytovali ľuďom lekárske služby, keďže sa vyznali v bylinkárstve.
Bruno, ktorý tento prísny rád založil v pustatinách Kartúz - preto sa volá kartuziánsky - netušil, že raz v podobnom o päťsto rokov neskôr na Slovensku bude žiť mních Cyprián, ktorý sa rozhodne zbožnosť, prísnosť, chudobu a mlčanlivosť obohatiť o lietanie, ktoré mu nakoniec aj tak predstavení zakázali a on s ním prestal. Iste však mal Bruno veľa príležitosti stretnúť sa s podobnými huncútmi, akým bol neskôr takmer o pol tisícročia slovenský mních Cyprián. Bruno sa totiž stal takmer na dvadsať rokov správcom biskupskej školy v Remeši.
Od narodenia okolo roku 1035 v Kolíne nad Rýnom nemal Bruno vzťah k žiadnym pestvám, lebo sa ako žiak na nich nezúčastňoval. Naopak, bol utiahnutý vo vlastnej zbožnosti už od detstva. Mal však k mládeži blízko, veď za čias jeho správcovstva sa biskupská škola v Remeši stala veľmi obľúbenou a nielen medzi francúzskou a nemeckou mládežou vyhľadávanou. Bruna nazývali svetlom cirkvi a učiteľom medzi učiteľmi. Učiteľstvo bez lásky je nemysliteľné asi tak, ako ani láska bez radosti.
Ani Bruno neušiel skúškam viery, keď za čias nehodného arcibiskupa Manassesa bol zo školy odvolaný za to, že tohto cirkevného hodnostára pre jeho hriechy Bruno verejne karhal. Tento trest využil pozitívne. Vybral sa do Grenobla, kde tamojšieho biskupa a neskoršieho svätca Huga požiadal o pustý pozemok v divokých skalnatých vrchov 24 kilometrov vzdialených od Grenobla nazývaných Kartúzy. Tu v pustatine založil slávny Kartuziánsky rád. Je považovaný za najprísnejší v cirkvi a Bruno ho založil zjavne preto, že po takmer dvadsaťročnej školskej službe pocítil márnosť sveta.
Nehodného arcibiskupa neskôr zosadili z funkcie, ale Bruno sa už do Remeša nevrátil. Šesť rokov viedol vlastný kláštor, ktorý sa v pustatine premenil na zbožné spoločenstvo, do ktorého prichádzali stále mladí adepti, aj keď Bruna povolal pápež do Ríma. Tam v ruchu sveta využil prvú príležitosť, aby ho Svätý otec prepustil a mohol opäť znášať svoju radostnú samotu. Pápež mu to umožnil, ale s podmienkou, že zostane v Taliansku, aby ho mal po ruke a mohol mu rýchlejšie radou pomôcť pri svetskej správe cirkvi.
Tak vznikol nový kláštor v pustom kraji v Kalábrii, kde neskôr založil aj miernejšiu rehoľnú družinu zasvätenú svätému Štefanovi. Zaujímavé je, že napriek smrti v roku 1101, na cintoríne pustovne svätého Štefana našli telo svätého Bruna v roku 1513 neporušené. O mníchoch z kartuziánskeho kláštora už Brunovi súčasníci ako napríklad kardinál Bona a iní hovorili, že sú to anjeli na zemi. Možno aj to bolo motiváciou slovenského kartuziánskeho mnícha Cypriána, aby začal aj v skutočnosti lietať, hoci len s pomocou mechov naplnených plynmi.
Pri Brunovi a jeho neskoršom nasledovníkovi na Slovensku vzniká otázka, či mních Cyprián žijúci v Červenom Kláštore nebol náhodou prvým pilotom v dejinách ľudstva? Dodajme, že ak áno, nuž potom nemalú zásluhu má na tom zakladateľ kartuziánskych kláštorov svätý Bruno, ktorý možno z neba dával na Cypriána pozor, aby sa pri lietaní nezranil.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára