17. októberHedviga
Svätá Hedviga sa narodila v roku 1174 v grófskej rodine v Bavorsku, ale radosť a šťastie prežívala len v prísnom rehoľnom rúchu. Pritom bola vydatá a porodila až šesť detí. Stala sa manželkou sliezského kniežaťa, takže bola spätá ako s českými, tak aj s poľskými dejinami. Nájsť dnes paralelu by sme mohli hádam iba ak vtedy, ak by sme ju porovnali so životom mediálnej celebrity. Ťažko by sme našli podobný príklad speváčky, herečky, prípadne inej umelkyne, alebo manželky politického predstaviteľa. Hedviga bola natoľko jedinečná svojimi postojmi, aké zaujala v priebehu svojho osudu.
Hedvigin manžel prijal post poľského veľkokniežaťa, aj keď nie pre seba, ale pre ich syna. Táto udalosť rozpútala bratovražednú vojnu. Hedviga už tak prišla o tri zo šiestich detí ešte v ich detskom veku. Takto prišla aj o štvrté, keď jej vo vojne zabili syna. Hedvigin manžel rovnako vojnu neprežil, takže sa stala vdovou a utiahla sa do kláštora, ktorý pôvodne dala vybudovať, a kde bola predstavenou jej dcéra. Na to prežila ďalšiu tragédiu, keď jej zomrelo piate dieťa, ďalší syn. V slovenskej literatúre poznáme dielo nezvyčajnej sily, radosti, veselosti, ale aj smútku. Napísala ho spisovateľka Elena Maróthy-Šoltésová a volá sa Moje deti. Opísala v ňom s nehou a nevýslovným žiaľom život dcéry a syna, ktorých oboch s manželom prežili.
Hedviga nenapísala román o tom, ako prežívala smrť piatich detí. Napísala si román vlastným životom. Predstavme si podobnú manželku niektorého z prezidentov, ktorá by si z úcty k spasiteľovi a k apoštolom každý deň pozývala k sebe na obed trinástich chudobných. Sama by ich obsluhovala a až potom by sa najedla ona. Hedviga to dokázala. Dvanásť rokov neokúsila mäso a ani víno. Zakladala kláštory a chudobince. Rozdávala sa, koľko vládala a koľko unieslo jedno materinské srdce.
Zomrela vo veku 69 rokov v kláštore vedenom jej dcérou, kde vyrastali aj dve dcéry českého kráľa Přemysla Otakara I. Jedna z nich Anna sa stala jej nevestou a neskôr vdovou po Hedviginom synovi, ktorý zahynul v bitke s mongolským vojskom. A druhá bola neskôr rovnako ako Hedviga vyhlásená za svätú, bola ňou Anežka Česká. Tejto princezničke otvorila oči až svätá Hedviga. Tá jej ukázala pravdu o vtedajšom svete, keď dovtedy žila Anežka Česká ako kráľovské dieťa len v pohodlí a luxuse, ale o svete utrpenia, hladu a chudoby nemala poňatia. Teda Hedvigin vplyv sa preniesol aj do českej kráľovskej rodiny, keď otvorila Anežke oči. Hedvigin príklad bol a zostal silný až do dnešných čias.
V dvadsiatichštyroch rokoch s manželom dobrovoľne zložili sľub čistoty a po narodení šiestich detí ďalších tridsať rokov žili vedľa seba len ako brat a sestra. A predsa svätá Hedviga neuchránila od nešťastia manžela, ktorý sa zamiloval do vysokej politiky a ani dvoch synov, ktorí v nej zahynuli. Raz do politiky predsa len zasiahla aj Hedviga. A to vtedy, keď jej manžel padol v bitkách o poľský trón do zajatia zlého vojvodu. A ten odmietal ponuky na vykúpenie kniežaťa jeho ženou za nemalé finančné odškodné. Nuž sa Hedviga k väzniteľovi a dobyvateľovi vybrala neohrozene sama. Vojvoda ju chcel vysmiať a vyhnať. Keď ju uvidel, zabudol na zlé predsavzatia. Získal z nej dojem, akoby videl živého anjela. A veľmi sa tohto zjavu naľakal. To svedčí o tom, že nemal čisté svedomie a Hedviga mala, naopak napriek postaveniu, v akom sa narodila a aké celý život zastávala, vďaka skutkom kajúcnosti a neobvyklým darom nábožnosti, dušu naozaj čistú. Nebola poškvrnená bojom o hmotné statky. Túžila len po šťastí svojich detí a po záchrane chudobných a chorých. Viac sa jej podarilo spraviť pre iných, ako pre vlastných, či pre samú seba v tom vonkajšom pohľade na život.
Z bohatej grófskej rodiny skončila životnú púť ako kajúcna rehoľníčka v kláštore. Uchovala si čisté srdce, ktoré nepoškvrnil hriech mamony, či neláskavosti. A aj keď nezomrela ako mučenica, znášala podobné útrapy pri snahe, aby medzi ľuďmi zvíťazila láska a s ňou pokoj na Zemi.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára