10. október
František Borgia
Svätý František Borgia sa narodil v bohatej rodine. Stal sa miestokráľom Katalánska a predsa sa nepovažoval za šťastného, lebo mal veľký majetok a aj tak nedokázal pomôcť trpiacim. Túžil po chudobe a nábožnom živote. Mal na to vlastné dôvody. Ako desaťročnému mu zomrela mama. Tá ho učila milovať Boha. Otec bohatý vojvoda videl, že syn ide po iných cestách, než si predstavoval, preto ho dal za páža na cisársky dvor Karola V., ktorý v 16. storočí bol najmocnejším vladárom na svete.
Ani hlučný svet zábav Františka Borgiu neodtrhol od rozjímavého spôsobu života. Plnil si všetky povinnosti príkladne, čo mu prinieslo obľubu u cisára a jeho manželky uznávanej krásavice cisárovny Izabely. Jej smrť Františka Borgiu presvedčila o márnosti sveta. Zomrela vo veku tridsaťšesť rokov. V hodine smrti jej nepomohli sláva a krása, či moc. Dvorania museli po dvoch týždňoch od smrti osvedčiť pred pochovaním do rodinnej hrobky, že jej ostatky patrili naozaj cisárovne Izabele a tak truhlu otvorili. A hoci bola po smrti navoňaná, všetci dvorania zdesene ušli, len František Borgia ostal. Díval sa na to, čo zostalo z krásnej, mocnej a bohatej ženy. A zapovedal sa, že musí svet bohatstva, moci a slávy opustiť ako márnosť. To už bol ženatý. Ešte cisárovna Izabela s manželom mu vybrali bohatú a vplyvnú nevestu, s ktorou mal osem detí. A cisár ho vymenoval za miestokráľa v Katalánsku. František Borgia tu zastával post najvyššieho vládcu v zastúpení cisára. On vyberal od ľudí dane a jeho nariadeniam sa museli ľudia koriť ako zákonu. O niekoľko rokov sa dokázal moci zbaviť, aby mohol medzi poddanými chodiť v rúchu žobravého mnícha a prosiť o almužnu pre chudobných.
Tento neuveriteľný čin sa mu podaril len vďaka smutnej udalosti, že jeho manželka zomrela v rovnakom veku ako cisárovna Izabela, teda len vo veku 36 rokov. Hneď sa František nemohol zbaviť pút s pozemských životom. Hlásil sa do Spoločnosti Ježišovej, teda medzi Jezuitov u ich zakladateľa svätého Ignáca z Loyoly. Ten ho odmietol s tým, aby si najprv usporiadal pozemské veci, najmä výchovu detí, ktoré potrebujú otca po smrti matky. Nakoniec sa Borgiovi podarilo dosiahnuť o niekoľko rokov Ignácov súhlas, keď získal od cisára povolenie odovzdať vojvodcovstvo najstaršiemu synovi a povydával dcéry. Potom si mohol pred Ignácom kľaknúť a vyhlásiť:
"Moja duša sa podobá vtákovi, ktorý uletel z klietky."
Všetky pozemské väzby mal vyriešené, už sa necítil byť nikým viazaný. A tak sa stal misionárom ohlasujúcim evanjelium a pokánie po celom Španielsku a Portugalsku. Čin Františka Borgiu sa dá k porovnať iba ak s tým, keby niektorý prezident dobrovoľne opustil úrad hlavy štátu s odôvodnením, že chce pomáhať chudobným a chorým. A šiel by pred prezidentský úrad žobrať o pomoc pre sociálne odkázaných, hoci sám sedel na najvyššom poste v štáte. Niekto si môže myslieť, že František mohol zmeniť krajinu, ktorej vládol a tak pomáhať najbiednejších. On sa o to naozaj ako vladár Katalánska snažil. Žil skromne a rozdával bohatstvá chudobným, o ktorých sa staral, zakladal školy a snažil sa pomôcť sociálne slabším. Vyslúžil si však za to len kritiku od mocných veľmožov, ktorí ho za to nenávideli. Zistil to, čo už vedel po smrti cisárovnej Izabely, že ani najmocnejší človek na Zemi nemôže to, čo Boh. A preto sa rozhodol slúžiť už iba jemu.
Aj keď urobil nepredstaviteľné skutky milosrdenstva, už ako tretí v poradí po Ignácovi z Loyoly zvolený predstavený Jezuitov, vždy sa podpisoval pod dokumenty:
"František hriešnik."
Radosť a veselosť prežíval iba v duchovnej službe, aby sa na ňom naplnili slová z evanjelia:
"Vo všetkom hľadajte najprv Božie kráľovstvo."
František Borgia ho hľadal aj v skutočnom kráľovstve, v ktorom vládol. Keď v roku 1572 zomieral, odmietal sa nechať namaľovať a určiť svojho nástupcu, lebo už sa podľa vlastných slov výlučne zaoberal len "Pánom života a smrti".
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára