14. október
Kalist
Vie sa, že cesty Božie sú nevyspytateľné. Plne to platí na osud pápeža Kalista I. Bol otrokom, odsúdencom v baniach, ale aj Svätým otcom. Čo mohlo byť veselé v jeho živote je hádam zistenie, že Kalista popritom považovali za šikovného obchodníka. A tak si predstavme dnešného ekonóma, menežéra, či trhovníka vykrikujúceho ceny výrobkov na tržnici, ako sa riadením osudu stane pápežom a nasledne svätcom.
Kalistovi sa to všetko podarilo zvláštnym spôsobom, keď urýchľovačom jeho kariéry bola obyčajná ľudská závisť. Najprv mu závideli úspechy na trhu, kde spravoval peniaze svojho pána, keďže bol synom otroka a teda bol tiež otrok. A tí, čo mu závideli, ho obžalovali pred jeho pánom tak škaredo, až ten klamstvám uveril a Kalista uvrhol do baní na nútené práce ako ťažkého zločinca v okovách. A práve odtiaľ sa mu akoby zázrakom podarilo vyjsť na slobodu už v pozícii slobodného rímskeho občana. Zvláštne časy toho divokého obdobia, keď kresťanov prenasledovali od doby, kedy krutý cisár Nero krivo obvinil kresťanov z vypálenia Ríma, čo presvedčivo vykreslil vo svojom geniálnom románe Henryk Sienkiewicz. Tento poľský nositeľ Nobelovej ceny za literatúru, ktorú získal práve za spomínaný dojímavý príbeh s názvom Quo vadis, písal tento román na Slovensku. A to počas pobytu na liečení v Trenčianskych Tepliciach. Sienkiewicza mohli inšpirovať kúpeľné priestory, aby lepšie v románe vykreslil Rím tých čias. Veď Rimania, ktorí navštívili Trenčín už v roku 179 nášho letopočtu, teda v čase, kedy žil Kalist, si bez kúpeľov život vôbec nevedeli predstaviť.
Kalist sa z postavenia otroka na nútených prácach v baniach stal slobodným občanom vďaka milenke cisára. Tá sa chcela zapáčiť božstvu kresťanov a preto na milencovi vymohla slobodu pre najťažšie pracujúcich otrokov v Ríme. Tým sa Kalistova trpká cesta životom neskončila. Po vysvätení za diakona a kňaza sa vďaka zbožnosti, ale aj veľkodušnosti, veď sám prešiel peklom života, stal pápežom Kalistom I. A to sa nepáčilo inému kňazovi Hypolitovi, ktorý upadol do bludu a hoci sa neskôr stal tiež svätým, ba podstúpil aj mučenícku smrť, najprv Kalista I. riadne trápil žiarlivosťou na jeho pápežský úrad.
Kalist I. urobil niekoľko zásadných vecí pre blaho cirkvi a jej veriacich v ťažkých časoch, keď boli kresťania prenasledovaní, väznení a zabíjaní pod krutou rímskou vládou. Najprv bol správcom cintorína, keď ešte nebol Svätým otcom. Vykonával svoj úrad tak svedomito, že cintorín sa dodnes volá Katakomby svätého Kalista a rozkladá sa na Apijskej ceste v Ríme. Záslužnejší čin bol cirkevný zákaz manželstiev medzi príbuznými a to až do siedmeho pokolenia.
Kalist I. výrazne prispel aj k zrušeniu otroctva, keď on sám ako bývalý otrok dovolil kresťanským ženám vydávať sa za otrokov. V duchovnej sfére zasa zaviedol najvýznamnejší počin, keď v súlade s Ježišovou láskou k blížnemu zaviedol katolícku zásadu o neobmedzenom odpúšťaní hriechov. Bolo to dôležité, lebo dovtedy niektorí veriaci tvrdili, že za odpadnutie od viery, vraždu, či cudzoložstvo už nemožno získať rozhrešenie a taký človek mal podľa ich predstáv zomierať v stave zatratenia.
Kalist I. zrejme preto musel prejsť takú cestu životom, aby bol schopný rozdávať toľko lásky a mal voči každému kajúcnemu hriešnikovi otvorenú milosrdnú náruč. Kalist I. zomrel mučeníckou smrťou 14. októbra v roku 222 ako 67 ročný, keď ho zlynčovali pohania z radov rímskeho ľudu poľujúci na kresťanov.
Kalist
Vie sa, že cesty Božie sú nevyspytateľné. Plne to platí na osud pápeža Kalista I. Bol otrokom, odsúdencom v baniach, ale aj Svätým otcom. Čo mohlo byť veselé v jeho živote je hádam zistenie, že Kalista popritom považovali za šikovného obchodníka. A tak si predstavme dnešného ekonóma, menežéra, či trhovníka vykrikujúceho ceny výrobkov na tržnici, ako sa riadením osudu stane pápežom a nasledne svätcom.
Kalistovi sa to všetko podarilo zvláštnym spôsobom, keď urýchľovačom jeho kariéry bola obyčajná ľudská závisť. Najprv mu závideli úspechy na trhu, kde spravoval peniaze svojho pána, keďže bol synom otroka a teda bol tiež otrok. A tí, čo mu závideli, ho obžalovali pred jeho pánom tak škaredo, až ten klamstvám uveril a Kalista uvrhol do baní na nútené práce ako ťažkého zločinca v okovách. A práve odtiaľ sa mu akoby zázrakom podarilo vyjsť na slobodu už v pozícii slobodného rímskeho občana. Zvláštne časy toho divokého obdobia, keď kresťanov prenasledovali od doby, kedy krutý cisár Nero krivo obvinil kresťanov z vypálenia Ríma, čo presvedčivo vykreslil vo svojom geniálnom románe Henryk Sienkiewicz. Tento poľský nositeľ Nobelovej ceny za literatúru, ktorú získal práve za spomínaný dojímavý príbeh s názvom Quo vadis, písal tento román na Slovensku. A to počas pobytu na liečení v Trenčianskych Tepliciach. Sienkiewicza mohli inšpirovať kúpeľné priestory, aby lepšie v románe vykreslil Rím tých čias. Veď Rimania, ktorí navštívili Trenčín už v roku 179 nášho letopočtu, teda v čase, kedy žil Kalist, si bez kúpeľov život vôbec nevedeli predstaviť.
Kalist sa z postavenia otroka na nútených prácach v baniach stal slobodným občanom vďaka milenke cisára. Tá sa chcela zapáčiť božstvu kresťanov a preto na milencovi vymohla slobodu pre najťažšie pracujúcich otrokov v Ríme. Tým sa Kalistova trpká cesta životom neskončila. Po vysvätení za diakona a kňaza sa vďaka zbožnosti, ale aj veľkodušnosti, veď sám prešiel peklom života, stal pápežom Kalistom I. A to sa nepáčilo inému kňazovi Hypolitovi, ktorý upadol do bludu a hoci sa neskôr stal tiež svätým, ba podstúpil aj mučenícku smrť, najprv Kalista I. riadne trápil žiarlivosťou na jeho pápežský úrad.
Kalist I. urobil niekoľko zásadných vecí pre blaho cirkvi a jej veriacich v ťažkých časoch, keď boli kresťania prenasledovaní, väznení a zabíjaní pod krutou rímskou vládou. Najprv bol správcom cintorína, keď ešte nebol Svätým otcom. Vykonával svoj úrad tak svedomito, že cintorín sa dodnes volá Katakomby svätého Kalista a rozkladá sa na Apijskej ceste v Ríme. Záslužnejší čin bol cirkevný zákaz manželstiev medzi príbuznými a to až do siedmeho pokolenia.
Kalist I. výrazne prispel aj k zrušeniu otroctva, keď on sám ako bývalý otrok dovolil kresťanským ženám vydávať sa za otrokov. V duchovnej sfére zasa zaviedol najvýznamnejší počin, keď v súlade s Ježišovou láskou k blížnemu zaviedol katolícku zásadu o neobmedzenom odpúšťaní hriechov. Bolo to dôležité, lebo dovtedy niektorí veriaci tvrdili, že za odpadnutie od viery, vraždu, či cudzoložstvo už nemožno získať rozhrešenie a taký človek mal podľa ich predstáv zomierať v stave zatratenia.
Kalist I. zrejme preto musel prejsť takú cestu životom, aby bol schopný rozdávať toľko lásky a mal voči každému kajúcnemu hriešnikovi otvorenú milosrdnú náruč. Kalist I. zomrel mučeníckou smrťou 14. októbra v roku 222 ako 67 ročný, keď ho zlynčovali pohania z radov rímskeho ľudu poľujúci na kresťanov.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára