nedeľa 22. septembra 2013

Svätí na každý deň: 23. september - Pio

23. septemberPio


Páter Pio, ktorého pápež Ján Pavol II. vyhlásil za svätého v roku 2002, bol známy láskavou povahou. Počas 2. svetovej mu oznámili správu, ktorá mala svedčiť o jeho zázračných schopnostiach. Pri bombardovaní mesta sa obyvatelia jedného domu úpenlivo modlili pri vystavenej fotografii pátra Pia. Na dom spadla bomba. Prerazila niekoľko poschodí a zastavila sa až v pivnici. Ako zázrakom sa nikomu nič nestalo, lebo bomba nevybuchla. Páter Pio sa skromne usmial a na túto udalosť povedal:
„To je dobrá fotografia, aj ja si musím takú kúpiť.“
Iný človek by udalosť využil na upútanie pozornosti na seba. Pio ju obrátil na žart. Nechcel sa dávať do popredia. Názorne ukázal, ako ľudia nemajú veriť predmetu, keď majú veriť v Boha. Nezatratil silu vlastnej fotografie, ale ju otočil na žart. Tým celú udalosť poľudštil.
Pio bilokoval. Boli svedkovia, ktorí túto jeho schopnosť dokázali. Človeku je ťažké pochopiť, že prostý rehoľník z talianskeho San Giovanni Rotonda, odkiaľ sa takmer celý život nepohol, dokázal byť naraz na viacerých miestach. Sú potvrdené dôkazy o jeho bilokácii až z Južnej Ameriky, kým v skutočnosti v danej chvíli bol reálne telom v Taliansku.
Páter Pio patril ku Kapucínom, ktorí nasledovali svätého Františka z Assisi. Narodil sa v roku 1887 v Pietrelcine. Z 1. svetovej vojny ho poslali domov zomrieť, lebo mal ťažkú tuberkulózu s neľudskými teplotami nad 48 stupňov, pri ktorých praskali teplomery. Doma sa zázračne uzdravil. Rodičia boli chudobní roľníci. V roku 1915 Pia rozboleli ruky a bok, akoby ho poranili Kristovými ranami, ale nič nebolo vidieť. Presne na deň o tri roky 20. septembra v roku 1918 dostal viditeľné rany - stigmy, ktoré mal päťdesiat rokov. Vyšetrovali ho opakovane lekári na požiadanie Svätej stolice. Zistili, že rany nehnisali. Bolo to nepochopiteľné. Keď vyšlo najavo, že má stigmy, predstavení ho desať rokov skrývali. Neskôr sa to zmenilo. Priťahoval masy ľudí. Celé hodiny čakali na jeho omšu, ktorú začínal slúžiť o piatej ráno. Pri pozdvihovaní Hostie mu po prstoch tiekla na zem krv a upadal do extázy, pričom sa omše naťahovali na celé hodiny. Ľudia neodchádzali, vydržali až do konca.
Pre Pia bola omša vrcholom prejavenej viery, lebo sa v nej opakuje obeta Ježiša Krista. Kapucínsky kláštor v San Giovanni Rotondo sa stal za Piovho života pútnickým miestom. Sem v šesťdesiatych rokoch prišiel aj budúci pápež Ján Pavol II. a Pio mu predpovedal, že raz zaujme biskupský stolec v Ríme.
Pio spovedal aj štrnásť hodín denne až do roku 1959, kedy ťažko ochorel. V spovednici ľudia kládli na neho svoje hriechy a on trpel bolesťami stigiem. O spovede bol taký záujem, že na ne vystavovali lístky v poradovníku. Pio mal dar uzdravovať. Gemma začala vidieť, hoci bola od narodenia slepá, lebo sa narodila bez zreničiek, na čo Pio povedal, keď ho za to oslavovali:
„Ľudia Boží, veďže ma do toho nepleťte! Nebol som to ja, ale Panna Mária!“
Tá za ním prichádzala spolu s Ježišom a anjelmi už keď bol dieťaťom. Navštevoval ho aj diabol s mukami. Pio obracal nevercov a hriešnikov. Ovládal umenie ustavičnej modlitby. O sebe povedal, že je len kňazom, čo sa sústavne modlí ruženec.
Postavil známu obrovskú nemocnicu Domov na úľavu v utrpení. Pritom nemal žiadne peniaze, ale o deväť rokov nemocnica začala fungovať s tristo lôžkami, z ktorých bolo za ďalších päť rokov až deväťsto. Postavil Chrám Panny Márie Matky milostí, kde je pochovaný v San Giovanni Rotonde v krypte pod kostolom, keď 23. septembra v roku 1968 zomrel a na jeho pohreb prišlo viac ako stotisíc veriacich z celého sveta. Stal sa svätcom, ktorý dal 20. storočiu nazvanom bez viery istotu, že Boh existuje.

Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára