18. september
Jozef Kupertínsky
Patrón letcov Jozef Kupertínsky udivuje každého, kto sa o ňom dopočuje. Je totiž nespochybniteľné, že skutočne lietal. Nebolo by to nič zvláštne, keby sa tak nedialo v 17. storočí, kedy žiadne lietadlá ani iné stroje nelietali. Navyše, nelietal s pomocou techniky. Jednoducho sa vznášal vo vzduchu vďaka svojim mystickým vytrženiam.
Tieto jeho vzdušné stavy skúmali vtedajší vedci, náboženskí predstavitelia, mystici a nik im nerozumel. Jozef Kupertínsky bol preto celý život prenasledovaný. Cirkev ho ukrývala pred ľuďmi, ba aj pred sebou samou. Nevedeli si tento nevšedný úkaz častej levitácie vysvetliť žiadni učenci tej doby a nevedia to vysvetliť ani učenci dnes.
Jozef Kupertínsky patril k ľuďom, ktorí nie sú ozdobou spoločnosti. Prvýkrát ho do kláštora neprijali, lebo bol analfabet, nevedel ani písať a ani čítať. Na druhý pokus ho prijali do noviciátu rehoľného rádu, ale v podstate akoby len preto, aby ho vylúčili, lebo bol navyše neuveriteľne ťarbavý. Nebol na nič súci. Rodičia ho chceli dať vyučiť za obuvníka, ale to bola hotová katastrofa.
Bežný život ľudí, ale ani rehoľných bratov, ho nezaujímal. On videl len modlitby, kľačanie pred oltárom, pôsty a dobrovoľné tresty, ktoré podstupoval pre väčšiu Božiu slávu. Nič iné na svete ho nezaujímalo. Od štvrtka do nedele nikdy nejedával na počesť ukrižovania a zmŕtvychvstania Ježiša Krista.
Keď ho prijali do františkánskeho kláštora na tretíkrát, Jozef Kupertínsky z vďaky za tú Božiu milosť päť rokov nejedol chlieb a pätnásť rokov nepil víno. Od radosti nad vytúženým rehoľným stavom, do akého vstúpil, sa naučil čítať aj písať. Dovtedy žil s matkou, ktorá syna riadne hrešila za nemotornosť, a to aj pri úplne najprirodzenejších a najbežnejších veciach života. Pre Jozefa Kupertínskeho existovala len viera.
Ako dar z nebies získal schopnosť častej levitácie, do ktorej sa dostával v radostnej nálade. Raz na druhú nedeľu po Veľkej noci zasvätenej dobrému pastierovi, zbadal malého baránka, vyložil si ho na ramená. Bežal s ním k otcovi predstavenému kláštora so slovami:
"Hľa, malá ovečka!"
Pritom rozjímal o Kristových slovách z evanjelia o dobrom pastierovi, ktorý pôjde aj po jednu zatúlanú ovcu, ak sa mu stratí. Dostal sa do takého vytrženia, že okamžite vzlietol a zostal vo vzduchu neuveriteľné dve hodiny v hlbokom rozjímaní.
Jozef Kupertínsky sa narodil v roku 1603 v Copertine v Taliansku v rodine chudobného stolára. Matka ho porodila v maštali, lebo exekútor práve rodine zabavoval nábytok. V maštali sa narodil aj Ježiško, preto dali rodičia synovi meno Jozef Mária.
V detstve mal stále otvorené ústa, na hlave škaredé vyrážky a na nohe hnisajúci vred. Päť rokov nemohol vôbec chodiť, ale v kostole sa zázračne uzdravil. Tu trávil aj najviac času. Prvýkrát sa vzniesol nad zem dva roky po vysviacke za kňaza. Teda k tejto hodnosti mu nepomohlo lietanie. Ale potom sa stal doslova modlou más. Ľudia z neho strhávali ruženec, opasok, strihali mu šaty, aby mali relikvie svätca. Nik z nich nepochyboval, že ním je. Vtedy mal len dvadsaťsedem rokov. Zvyšok života až do smrti, kedy zomrel vo veku šesťdesiatich rokov 18. septembra v roku 1663, prežil pod dozorom.
Presúvali ho z kláštora do kláštora a všade ho schovávali. Ale ľudia svojho lietajúceho svätca vždy našli. Vyhľadávali ho ako chudáci, tak aj mnohí králi a vedci. S každým sa vedel veselo, ale múdro porozprávať. Jozef Kupertínsky zomrel v Osime, kde je pochovaný v kláštornej kaplnke Nepoškrvneného počatia.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára