17. september
Róbert Bellarmin
Životopis svätého Róberta Bellarmina je popretkávaný nežičlivosťou doby, keď musel viackrát opustiť Rím, kým ho zasa povolali do večného mesta. Dôvodom bola práca, ktorej sa venoval a to apologetika - teda zastával sa pravdy viery v konfrontácii s vtedajšou dobou.
Na prelome 16. a 17. storočia to nebola ľahká úloha. Jeho diela tak často nekonvenovali svetským a ani cirkevným kruhom. Dokonca sa stalo aj to, že sám pápež jeho dielo označil za nežiaduce a dal ho na index zakázaných kníh, kým iný pápež ho neskôr vymenoval do hodnosti kardinála.
Bellarmin sa na ťažkosti života nikdy nesťažoval, čo vidno z jeho životopisu, ktorý napísal, keď mal sedemdesiat rokov a jeho názor bol vysoko vážený. Vtedy sa podľa spomienok iných často v kardinálskom kolégiu stávalo, že hoci všetci jeho členovia mali opačný názor, predsa po vypočutí argumentov Róberta Bellarmina zmenili stanovisko a rozhodli opačne, než ako chceli pôvodne.
Nečudo, že v 20. storočí, teda viac ako tristo rokov po smrti, bol Bellarmin vyhlásený za učiteľa cirkvi, keďže jeho názory prezentované knižne, sa ukázali správne aj v nasledujúcich storočiach.
Narodil sa v roku 1542 v Montepulciane v Taliansku ako tretí z piatich synov nábožne založených rodičov. Jeho matka bola sestrou pápeža a poznala sa osobne s jedným z prvých desiatich členov Spoločnosti Ježišovej. Róbert navštevoval jezuitské kolégium a stal sa Jezuitom. Vo veku dvadsaťsedem rokov sa stal docentom v Leuvene v Belgicku a tridsaťštyri ročného ho povolali za profesora do Rímskeho kolégia. Vytvoril viaczväzkové dielo Rozpravy o sporoch v kresťanskej viere, v ktorých len v jednom zväzku citoval päťdesiatdeväť svetských a dvestopäťdesiat cirkevných spisovateľov tej doby. Stal sa apologétom - obrancom pravej viery, hoci práve táto činnosť vyvolala najväčšiu vlnu odporu voči Bellarminovi aj z cirkevných kruhov.
V čase, keď viedol ako rektor kňazské kolégium, musel z Ríma odísť. Vymenovali ho za provinciála v Neapole, aby ho odstránili tichou cestou vymenovaním do inej funkcie. Dôvodom odporu voči Bellarminovi boli Jezuiti, ktorých bol členom, ale ani nie po troch rokoch ho pápež povolal späť do Ríma. Svätý otec vymenoval Róberta po dvoch rokoch do hodnosti kardinála. Napriek tomu sa ho opäť potrebovali z Ríma zbaviť, lebo nevyhovel pápežovi v teologickom spore. A tak bol vymenovaný za arcibiskupa v Capuy na sever od Neapola v zmysle hesla, že povýšenie znamená odstránenie.
Za tri roky zvolal trikrát synodu a aj snem, ktorý v Capuy nebol osemnásť rokov. Staral sa ako o kňazov, tak aj o veriacich, ktorí ho milovali. Nový pápež ho zasa povolal do Ríma. Tu napísal viacero ďalších spisov, medzi ktorými boli populárne Katechizmus pre deti a Katechizmus pre katechétov, ktoré boli preložené do šesťdesiatich jazykov. Vydal aj populárny spis O umení dobre zomrieť, ktorý sám naplnil 17. septembra v roku 1621, keď vo veku osemdesiat rokov sa narodil pre nebo. Ešte predtým sa zúčastnil voľby nového pápeža vo februári v roku 1621 a potom o sedem mesiacov naposledy vydýchol.
Dnes je svätý Róbert Bellarmin pochovaný v kostole svätého Ignáca v Ríme vedľa oltára svätého Alojza, ktorému bol Bellarmin kedysi duchovným otcom. Priatelil sa s viacerými svätcami: s Bernardom Realinom, s Filipom Nerim, či s Františkom Saleským.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára