12. september
Meno Panny Márie
Sviatok mena Panny Márie ustanovil blahoslavený pápež Inocent XI. v roku 1684 z vďaky za víťazstvo kresťanov nad mohamedánmi. V 17. storočí došlo k strašnému ťaženiu Turkov po Európe, ktoré bolo umocnené zradou uhorských šľachticov na čele s Tökölym. Lenže arcibiskup a prímas Uhorska slávny Slovák Juraj Szelepchényi dal podnet pre všetkých veriacich, aby sa v modlitbách utiekali o pomoc k Panne Márii. Zároveň Szelepchényi, ktorého pôvodné meno bolo Slepčiansky-Pohronec, rozdal pred rozhodujúcou bitkou pri Viedni vojakom medailóny s obrazom Panny Márie. Stuhy s menom Panny Márie dal arcibiskup pripnúť na bojové zástavy. S menom Mária sa vrhali vojaci do ťažkej bitky. Turkov bolo do dvestotisíc ostrieľaných bojovníkov. Dva mesiace pohodlne obliehali Viedeň. Ujsť z nej musel tesne pred uzavretím Viedne aj cisár Leopold. Ten poslal posolstvo k poľskému kráľovi Jánovi Sobieskemu s jediným odkazom: "Kráľ, zachráň Viedeň!"
V tomto meste z tridsaťtisíc obrancov zostalo na žive už len tisícdvesto. Mešťania chodili na spovede a na prijímania Božieho tela. Spoločne sa pripravovali na smrť pod tureckou šabľou. Zle bolo s celou Európu. Zároveň s cisárovým poslom sa zrazu k nohám poľského kráľa hodil aj ďalší posol. Bol od blahoslaveného pápeža Inocenta XI., ktorý Sobieskeho prosil inými slovami:
"Kráľ, zachráň kresťanstvo!"
Taká bola v Európe zúfalá situácia. Nik si už nedokázal dať rady s tureckou rozpínavosťou. V rukách mohamedánov bola vtedy východná Európa, Španielsko, malá Ázia a severná Afrika. Očakávalo sa, že po dobytí Viedne sa pod tureckú šabľu dostanú ako porobené národy aj štáty celej západnej Európy. Kráľ Sobieski odišiel do Čenstochovej k zázračnému obrazu čierne madonny Panny Márie. Pred ňou urobil poľský kráľ sľub, že oslobodí kresťanskú Európu pred ničivými nájazdmi mohamedánov. V Krakove sa zastavil pred ďalšími zázračnými obrazmi Panny Márie a so svojim tridsaťtisícovým vojskom zostaveným okrem Poliakov aj z Litovcov, vyrazil na Viedeň. Tu sa stretol s lotrinským vojvodcom a so saským kniežaťom. Spoločne ich privítal cisár Leopold. Pred bojom 12. septembra v roku 1683 sa ráno slúžila svätá omša, na ktorej všetci svorne prosili o pomoc Pannu Máriu.
Primas a arcibiskup Uhorska Juraj Szelepchényi rozdával medailóny Panny Márie vojakom a stuhy s jej menom priväzoval na bojové zástavy. Celé vojsko sa zmenilo na mariánske. Z hebrejčiny má meno Mária takmer šesťdesiat významov, ale najčastejšie znamená Bohu milá, či Bohom milovaná. Podľa mienky cirkevných otcov toto meno dostala Bohorodička priamo od Boha tak, ako bol priamo od Boha pomenovaný aj Ján Krstiteľ. Mária patrí z ľudských mien k jedinému, s ktorým sa okamžite spája meno Ježiš. Meno Mária sa stalo modlitbou vojakom, ako im to pred bojom nakázal v prejave kráľ Ján Sobieski:
"Dôverujeme v Božiu pomoc a ochranu preblahoslavenej Panny Márie! Meno Mária nech je v boji naším heslom!"
Vojaci útočili na Turkov s heslom: "Poďme smelo na vraha, Božia Matka nás chráni!"
Turci mali nielen početnú, ale aj lepšie vybavenú a skúsenejšiu armádu. Prehru si ani na chvíľu nepripúšťali. Na konci dňa museli z bojiska utekať. Víťazní kresťania získali aj všetky v Európe nalúpené turecké poklady. Turci sa pri úteku húfne topili v Dunaji. V chráme svätého Štefana sa vo Viedni konala na to ďakovná omša a pápež blahoslavený Inocent XI. zaviedol v celej cirkvi z vďačnosti nad záchranou kresťanstva v Európe slávnosť Mena Panny Márie na 12. septembra a to už od nasledujúceho roku 1684.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára