streda 28. augusta 2013

Svätí na každý deň: 29. august - Mučenícka smrť Jána Krstiteľa

29. august
Mučenícka smrť Jána Krstiteľa


Jediným svätým, u ktorého slávime deň narodenia a osobitne aj deň jeho smrti je svätý Ján Krstiteľ, ktorý sa narodil kňazovi Zacháriašovi a jeho manželke svätej Alžbete, ktorá bola príbuznou Panny Márie. Vo všetkých štyroch evanjeliách sa hovorí o Jánovi Krstiteľovi. V evanjeliu podľa Lukáša sa o Jánovom zázračnom narodení šírila správa z mesta Ain Karem, kde sa narodil:
"Všetci, čo to počuli, vštepili si to do srdca a vraveli: čím len bude tento chlapec?"
Potom sa spomína Jánov život iba stručne, že "žil na púšti až do dňa, keď vystúpil pred Izrael".
Od tohto dňa máme o Jánovi množstvo informácií, až do jeho mučeníckej smrti. V evanjeliu podľa Lukáša sa píše, že "hlásal krst pokánia na odpustenie hriechov, ako je napísané v knihe proroka Izaiáša: Hlas volajúceho na púšti - pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky! Každá dolina sa vyplní a každý vrch sa zníži. Čo je krivé, bude priame, a čo je hrboľaté, bude hladkou cestou. Každé telo uvidí Božiu spásu. Ale zástupom, čo prichádzali k nemu, aby sa mu dali pokrstiť, hovoril: Hadie plemeno, kto vám ukázal, ako uniknúť nastávajúcemu hnevu!? Prinášajte teda ovocie hodné pokánia a nepokúšajte sa nahovárať si: naším otcom je Abrahám! Lebo vravím vám: Boh môže Abrahámovi vzbudiť deti aj z týchto kameňov. Sekera je už priložená na koreň stromov. A každý strom, ktorý neprináša dobré ovocie, vytnú a hodia do ohňa. Zástupy sa ho pýtali: Čo teda máme robiť? On im odpovedal: Kto má dvoje šiat, nech dá tomu, čo nemá nijaké. Kto má jedlo, nech urobí podobne! Aj mýtnici prišli, aby sa dali pokrstiť a hovorili mu: Učiteľu, čo máme robiť? On im povedal: Nevymáhajte viac ako vám určili! Pýtali sa ho aj vojaci: A čo máme robiť my? Vravel im: Nikoho netrápte, nikomu nekrivdite a buďte spokojní so svojím žoldom!"
Najdôležitejšie svedectvo je o Ježišovi, keď vravel, že Ján krstí iba vodou, ale príde ten, čo bude krstiť Duchom Svätým. V evanjeliu podľa Jána sa píše:
"Vyslaní spomedzi farizejov sa ho pýtali: Prečo krstíš, keď nie si Mesiáš ani Eliáš ani prorok? Ján im povedal: Krstím vodou. Medzi vami stojí ten, ktorého nepoznáte. On prichádza po mne a ja nie som hoden rozviazať mu remienok na obuvi. Na druhý deň videl, ako k nemu prichádza Ježiš a zvolal: Hľa, Boží Baránok, ktorý sníma hriech sveta. Toto je ten, o ktorom som hovoril: Po mne prichádza muž, ktorý je predo mnou, lebo bol prv, ako ja. Ani ja som ho nepoznal, ale preto som prišiel a krstím vodou, aby sa on stal známym Izraelu. Videl som Ducha, ktorý ako holubica zostupoval z neba a spočinul na ňom. To je ten, čo krstí Duchom Svätým. A ja som to videl a vydávam svedectvo, že toto je Boží Syn."
Z evanjelia podľa Matúša sa zasa dozvedáme:
"Ježiš im povedal: Choďte a oznámte Jánovi, čo počujete a vidíte: slepí vidia, chromí chodia, málomocní sú čistí, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa hlása evanjelium. A blahoslavený je, kto sa na mne nepohorší."
Ježiš o Jánovi povedal:
"To o ňom je napísané: hľa, ja posielam svojho posla pred tvojou tvárou a on pripraví cestu pred tebou."
Po tejto úlohe Ján Krstiteľ ustúpil do úzadia, ale vyzýval ľudí ďalej slovami "robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo."
A z evanjelia podľa Marka vieme, že Ján Krstiteľ napomínal kráľa Herodesa, že nesmie žiť s Herodiadou manželkou svojho brata Filipa. Tá chcela Jána zabiť, ale Herodes sa toho bál, lebo vedel, že Ján je svätý muž. Herodes mal narodeniny. Salome dcéra Herodiady tancovala pred kráľom a on jej povedal:
"Žiadaj si odo mňa čo chceš a dám ti."
Tento sľub Herodiada využila a Salome nakázala, aby si žiadala hlavu Jána Krstiteľa. Salome Jánovu hlavu odovzdala matke Herodiade. V Markovom evanjeliu sa ďalej o tom hovorí:
"Keď sa to dopočuli jeho učeníci, prišli, vzali jeho telo a uložili ho do hrobu."
V evanjeliu podľa Matúša sa píše:
"Keď to Ježiš počul, odobral sa odtiaľ loďkou na pusté miesto do samoty."
Jána Krstiteľa považujeme za posledného proroka Starého zákona predpovedajúceho príchod Mesiáša. Umučený bol vo veku tridsaťdva rokov a jeho hrob v Samárii bol v roku 362 zničený pohanmi.

Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára