pondelok 26. augusta 2013

Svätí na každý deň: 27. august - Monika

27. august
Monika


Život svätej Moniky je pre súčasného človeka blízky na pochopenie. Monika mala neverného manžela. Neopustila ho však. Trpela a znášala tieto muky hrdinsky z lásky, ktorou sa riadila podľa týchto slov apoštola Pavla z Prvého listu Korintským:
"Ak má niektorá žena neveriaceho muža, ale on chce s ňou bývať, nech muža neopúšťa. Lebo neveriaci muž sa posväcuje vo veriacej žene."
Monikin muž bol nielen neverný, ale aj neveriaci. Bol pohan. Aj dnes vplyvom módnych trendov výchovy je mnoho pohanov, ktorí si berú za manželky veriace ženy. Tak ako sa veriaca kresťanka Monika vydala za pohana. Jej príbeh je súčasný, hoci sa odohral vo štvrtom storočí. Najprv jej muž musel pochopiť, čo je pravá láska. Že to nie je rozkoš, ale schopnosť obety za druhého. On na to pod vplyvom Monikinej lásky prišiel a zomrel ako pokrstený kresťan.
Svätá Monika prežila aj ďalší súčasný problém, ktorý dnes poznajú mnohí rodičia. Monikin prvý syn uveril pohanstvu. Napriek matkinmu kresťanstvu a jej výchove, ba aj jej slzám, sedemnásťročný syn opustil všetky matkine tradície. Ušiel po smrti otca od Moniky a z Kartága v Afrike sa odplavil loďou do Ríma. Čo urobí milujúca matka?
Monika bola čerstvou vdovou. Bez manžela a predsa silná. Neopustila neverného syna. Šla za ním do Ríma. Počas plavby sa strhla strašná búrka. Starí a skúsení námorníci sa lúčili so životom, ale svätá Monika vedela, že loď dopláva. Vedela to preto, lebo jej úlohou bolo zachrániť syna. Preto sa na palube zmietanej obrovskými vlnami nebojácne postavila a šla k námorníkom so slovami:
"Doplavíme sa, zachránime sa, robte, čo treba!"
Taká je sila materinskej lásky. Nikomu sa nič nestalo a loď naozaj šťastne zakotvila v prístave. Monika prežila nových šestnásť rokov trápenia. Taký dlhý čas musel prejsť, kým jej syn pochopil, že šiel v živote zlou cestou.
Koľko rodičov dnes zlomí nad svojimi deťmi palicu, ak vidia, že sa pustili nesprávnou cestou? Svätá Monika vydržala šestnásť rokov presviedčať ľahtikárskeho syna. Šestnásť rokov preplakala a premodlila sa k Bohu, aby jej syn bol napravený na pravú cestu. Raz prosila biskupa, aby jej pomohol svojimi modlitbami. On jej povedal:
"Syn, pre ktorého bolo vyliatych toľko sĺz, nemôže zahynúť."
Čo nás napĺňa obrovskou nádejou a radosťou je fakt, že Monikiným synom nebol nik iný ako veľký muž cirkvi svätý Augustín. Nakoniec odišiel z Ríma do Milána, kam ho nasledovala aj jeho matka svätá Monika. Tu v živote svätého Augustína nastal zlom. Spoznal svätého Ambróza a nechal sa vo veku tridsiatichtroch rokov pokrstiť. Monikine srdce sa naplnilo radosťou. Už nemala viac dôvod, prečo by mala žiť. Dočkala sa veľkej synovej premeny. Monika mala predtuchu budúceho večného života, o čom neskôr jej syn svätý Augustín napísal vo svojom slávnom diele Vyznania:
"Keď sa priblížil deň, v ktorom mala opustiť svet, rozprávali sme sa veľmi milo. Zabúdali sme na to, čo bolo a napínali sme zrak do diaľky. Hľadali sme v prítomnosti Pravdy, v prítomnosti Božej, aká bude večná blaženosť svätých, ktorú ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, a ktorá do ľudského srdca nikdy nevstúpila. S túžbou sme otvárali ústa svojho srdca nebeským prúdom Božieho prameňa. Prameňa života, ktorým si Bože ty."
Monika mala tri deti. Jej dcéra bola po ovdovení predstavenou v kláštore. Druhý syn Navigius bol so svojim bratom svätým Augustínom pritom, keď ich matka v päťdesiatomšiestom roku života v roku 387 zomrela v Ostii. Dnes je pochovaná v kostole svätého Augustína v Ríme.

Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára