utorok 16. júla 2013

Svätí na každý deň: 17. júl - Pavol Gojdič

17. júl

Pavol Gojdič


Neďaleko Prešova sa v dedine Ruské Pekľany 17. júla v roku 1888 narodil v rodine gréckokatolíckeho kňaza ako tretie dieťa mučeník Pavol Gojdič. Detstvo prežil v Cigeľke pri Bardejove. Ako dieťa sa nehral s vrstovníkmi, ale modlil sa pri kríži, čo stál za dedinou. V Prešove ukončil gymnázium, kde si privyrábal doučovaním spolužiakov.
V roku 1907 vstúpil do kňazského seminára v Prešove. Odtiaľ ho pre mimoriadne nadanie poslali na štúdiá do Budapešti. Tie ukončil v roku 1911 s vyznamenaním a jeho profesor Ján Dudek povedal prorocké slová:
"Gojdič raz bude prešovským biskupom."
V Prešove bol vysvätený 27. augusta v roku 1911 za kňaza spolu so starším bratom Kornelom. Svätiaci biskup Ján Vályi im povedal:
"Ako dobrí pastieri musíte byť vždy na čele svojho stáda, aby ste zverených veriacich chránili pred nebezpečenstvami. Nie je vylúčené, že v tomto boji aj zahyniete."
Gojdiča vymenovali za prefekta diecézneho internátu v Prešove a zároveň bol katechétom na meštianskej škole. Neskôr sa stal aj protokolistom a archivárom biskupskej kancelárie. Od roku 1917 bol aj kaplánom v Sabinove. Po vzniku prvej Československej republiky bol riaditeľom biskupskej kancelárie. V Prešove chýbal biskup a Pavol bol hlavný kandidát. Lenže 20. júla v roku 1922 vstúpil na sviatok proroka Eliáša do baziliánskeho kláštora v Mukačeve. O biskupskej hodnosti povedal:
"Netúžim po nej a necítim sa jej byť hodný. Rozhodol som sa zanechať svet a vstúpiť do kláštora, lebo len tu sa môžu splniť želania môjho srdca."
V kláštore bol vymenovaný za prefekta baziliánskeho internátu v Užhorode a zároveň chodil na ľudové misie. Všetko stíhal vďaka umeniu sústavnej modlitby. Vtedy prišiel šok. Z Ríma poverili brata Pavla administráciou prešovskej eparchie. Zároveň pápež Pio XI. menoval Pavla Gojdiča za titulárneho harpašského biskupa, pričom vysvätený bol v Ríme na sviatok Zvestovania Pána 25. marca v roku 1927. Teda na sviatok, kedy veriaci na Slovensku 25. marca v roku 1988 vystúpili v Bratislave na sviečkovej demonštrácii proti komunistickej totalite, v ktorej umučili Pavla Gojdiča. Svätý Otec Pius XI. mu dal v roku 1927 náprsný zlatý kríž s prorockými slovami:
"Tento kríž je iba slabým symbolom všetkých krížov, ktoré na teba zošle Pán Boh."
Gojdič viedol biskupstvo ako radový mních. Za dvadsať rokov služby postavil alebo obnovil 90 chrámov. Všade, kam prišiel, sa snažil o evanjelizáciu s láskou osobitne venovanou mládeži. V ťažkých časoch 2. svetovej vojny zaviedol poklony Najsvätejšej eucharistii, čo ocenil aj pápež. Každý deň adoroval Božie telo v biskupskej kaplnke, kde si uctieval Ježiša a osobitne Pannu Máriu pred ikonou Klokočovskej Matky Božej. Ťažký vojnový rok 1944 vyhlásil za Mariánsky slovami:
"V našom veľkom nešťastí, ku komu sa môžeme utiekať o pomoc prosiť, o skrátenie Božieho hnevu, ak nie k našej nebeskej Matke."
Každé ráno sa zasväcoval Božskému Srdcu slovami:
"Všetky modlitby, obety a kríže obetujem ako náhradu za hriechy celého sveta!"
Po vojne sa Slovensko dostalo do sovietskej sféry vplyvu. Tá využila pravoslávnu cirkev podriadenú Moskve v boji proti Rímu a zrušila grekokatolíkov na Slovensku, kde 22. februára v roku 1949 prepadli gréckokatolícke kláštory policajti. Gréckokatolícku cirkev 28. apríla v roku 1950 násilím zrušili a Pavla Gojdiča v ten deň Štátna bezpečnosť uväznila. Skončil v Leopoldove, kde tajne slúžil väzňom omše a na narodeniny 17. júla v roku 1960 vo veku sedemdesiatdva rokov aj zomrel. Svätý Otec Pius XII. márne prosil v roku 1958 komunistov o prepustenie starého biskupa na slobodu. Pavol Gojdič zomrel vo väzení ako mučeník v deň, ktorý sa dnes na Slovensku slávi ako Deň slovenskej zvrchovanosti. Gojdiča pochovali v trestaneckých šatách a na hrob mu dali len väzenské číslo 681. Dnes sú jeho ostatky v katedrále apoštolov Petra a Pavla v Prešove.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára