štvrtok 11. júla 2013

Svätí na každý deň: 12. júl - Ján Gaulbert

12. júl

Ján Gualbert


Svätý Ján Gualbert dlho nebol žiadny svätý, práve naopak. Pochádzal z mocného šľachtického rodu. Od malička sa oddával zábavam. Narodil sa v roku 995 v talianskej Florencii. Otec chcel mať z neho vojaka ako aj z druhého syna Huga. Otec spolu s matkou oboch podporovali v ich svetskom živote. Ešte boli na synov pyšní, že sa im vo svete darí. Obaja šli zo zábavy do zábavy, nahovárali iných na rôzne hriechy, ktorých si mohli dopriať vďaka peniazom od rodičov do sýtosti.
Ján svedomie umlčiaval novými hriechmi, ktoré kopil na tie staršie. Až prišlo utrpenie.
    Mnohí ľudia si myslia, že boháči to majú aj dnes v živote ľahšie. Pred trápením sa nik neschová. Skutočne bohatý je len ten, kto má bohatý duševný život. Toho trápenie o hmotu nezaujíma. Hugov brat bol zavraždený. Ján dostal za úlohu vypátrať vraha a pomstiť brata. Po namáhavej poľovačke na človeka sa mu podarilo stretnúť vraha neozbrojeného a samého v horách. Ján bol ozbrojený a so sprievodom. Život nešťastníka bol zrátaný. Tu sa vrah hodil pred Jánom na kolená, zopäl ruky. Stalo sa tak na najväčší cirkevný sviatok na Veľký piatok, kedy bol Ježiš ukrižovaný. Vrah sa takto Jánovi prihovoril:
    "Bol som vrahom ja, nebuď vrahom ty. Tvojho brata som zabil v návale vášne, ale ty si spomeň, že Krista dnes umučili za všetkých ľudí a preto ťa prosím, odpusť mi aj ty a nechaj ma žiť. Aj Kristus zomierajúc na kríži odpustil kajúcemu lotrovi."
    Ján sa po tejto reči zachvel. Chcel vraha potrestať za smrť brata, ale nedokázal to. Celý zdrvený z tejto premeny, povedal preňho nepochopiteľné slová:
    "Keďže ma prosíš v mene ukrižovaného v tento posvätný deň, odpúšťam ti, choď v pokoji. A modli sa za mňa, aby aj mne Boh odpustil."
    Jánovi Gualbertovi sa vďaka vrahovej reči v mysli objavili vlastné hriechy, ktorých sa dovtedy dopustil. Zamyslený prišiel k benediktínskemu kláštoru, kde žiadal o prijatie u opáta. Ten si vypočul príbeh šľachtica, ale Jána nechcel prijať. Onedlho do kláštora prišiel aj nahnevaný Jánov otec. Vyhrážal sa opátovi, aby mu vydal syna. Ten mu to prisľúbil, že môžu hneď spolu odísť, lebo on Jána nechce. Žil síce v kláštore, ale len z milosti. Otec si vypočul synov príbeh. Ján prišiel k nemu v starých mníšskych šatách a s ostrihanou hlavou. Porozprával otcovi, čo sa mu stalo. Ako odpustil vrahovi. Otec sa rozplakal a Ján zostal v kláštore.
    Po čase presvedčil opáta príkladným rehoľným životom, aby ho prijal. Stal sa z neho vzorný Benediktín, ktorý si prísne ctil chudobu, čistotu a poníženosť.
    Opát zomrel a na jeho miesto chceli zvoliť obráteného hriešnika Jána, ale radšej ušiel z kláštora. Nechcel žiadne, ani cirkevné posty. Prišiel do kláštora slúžiť a nie rozkazovať. Chvíľu žil v kraji Kamaldoli, odkiaľ vzišiel rád kamaldulských mníchov. Potom šiel ďalej. Objavil údolie Vallis Umrosa, ktoré v preklade znamená Tienisté údolie, v skratke Valombrosa. Tu začal žiť pustovníckym životom, ale nahrnulo sa mu toľko žiakov, že musel postaviť kláštor a stať sa jeho opátom. Mnísi žili v prísnej chudobe v klauzúre, teda v disciplíne s množstvom zákazov a obmedzení. Mali šedé rúcha, aby sa odlíšili od bielych kamaldulských a čiernych benediktínskych rehoľníkov. Z Jána sa stal bojovník proti svetskému prideľovaniu cirkevných úradov, proti tzv. simonii, ktorú ostro kritizoval a cirkvi pomáhal v boji proti snahám panovníkov ovládnuť kňazský stav. V ťažkom spore zvíťazil nad biskupom vo Florencii. K hriešnikom konajúcim pokánie bol obzvlášť milostivý. Ján sa stal reformátorom cirkvi a za života vykonal množstvo zázrakov. Zomrel vo veku 78 rokov a to 12. júla v roku 1073.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára