Svätí na každý deň:13. jún - Anton Paduánsky

13. jún

Anton Paduánsky

    Sochy svätca s pokladničkou s nápisom Chlieb svätého Antona stoja v kostoloch na pamiatku dnešného svätého Antona Paduánskeho. S týmto pôvodom Portugalčanom sa spája po jeho smrti vo Francúzsku nezvyčajný zázrak. Jedna obchodníčka v meste Toulone sa nemohla dostať do svojho obchodu. Mala pokazený zámok. Zámočníci sa s ním mocovali a nakoniec zistili, že ho musia vylomiť. Obchodníčke bolo ľúto škôd, ktoré sa tak stanú, nuž sa pomodlila k svätému Antonovi s tým, že ak jej pomôže, dá chlieb z obchodu chudobným ľuďom. Potom požiadala zámočníkov, aby pred vylomením skúsili zámku ešte raz odomknúť. Dvere sa zrazu otvorili.
    Príhoda sa rozšírila. Ľudia začali v kostole obetovať peniaze na chlieb pre chudobných. Každý mesiac odvtedy v Toulone rozdali tisíc tristo kíl chleba. Svätý Anton začal rozdávať chlieb chudobným po celom svete, kam sa táto tradícia rozšírila.
    Anton Paduánsky sa narodil v roku 1195 v Lisabone v šľachtickej rodine a od desiatich rokov chodil do školy do biskupského chrámu. Pätnásťročný vstúpil do kláštora. O dva roky požiadal o preloženie, lebo ho rozptyľovali návštevy jeho bohatých príbuzných. Osem rokov potom v samote študoval bibliu, ktorú sa naučil naspamäť, ako aj spisy svätého Augustína. Neskôr, keď sa stal profesorom teológie v Bologni z vôle svätého Františka z Assisi, študentom hovoril: "Nezanedbávajte modlitbu. Častejšie si pýtajte radu od Boha ako od kníh. Ak je váš duch štúdiom unavený, potom ho občerstvite pri Ježišových nohách."
    Anton Paduánsky po vysvätení za kňaza zatúžil po misiách. Opustil Augustiánov a prešiel k Františkánom. Poslali ho do Maroka, kde kňazi zomierali mučeníckou smrťou. V Maroku ochorel a predstavení ho zavolali späť do Portugalska. Cestou loď búrka zahnala na Sicíliu. Práve vtedy svätý František zvolal do Assisi schôdzu svojich bratov. Šiel aj Anton. Nik ho nepoznal. Nevedeli, že je zo šľachtického rodu. Nepoznali jeho učenosť. Navyše bol zúbožený chorobou.
    Po schôdzke získal posledné miesto v kláštore vo Forli, kde umýval riad. Lenže z tejto najnižšej pozície nikým nepoznaného ho vyviedla na svetlo verejného poznania prozreteľnosť. Keďže sa nik nechcel toho chopiť, rozkázali práve najposlednejšiemu z kláštora, ktorý tam umýval riad, aby on kázal novo vysväteným kňazom.
     Jeho kázeň zasiahla srdcia prítomných tak silne, až sa o nej dozvedel svätý František z Assisi. Ten pokorného rehoľníka poveril vyučovaním teológie novicov. Jeho kázne mali taký silný účinok, až ho poverili misiami po celom Taliansku a Francúzsku. Tu Anton kázal s takým úspechom, že ľudia prestávali pracovať. Obchody zavreli. Nepriatelia sa zmierovali. Kradnuté majetky sa vracali. Chudobných obdarúvali.
    Po smrti Františka z Assisi nik nepochyboval, že svätca v úrade predstaveného rádu môže nahradiť len iný svätec - a to práve Anton Paduánsky. Vtedy už trpel na vodnatieľku. Vo veku len tridsaťšesť rokov 13. júna v roku 1231 v Padove zomrel. Pritom spieval pieseň, ktorú sám zložil: Ó, preslávna Pani - O, gloriosa Domina. Hneď po jeho smrti po Padove behali deti a kričali: "Svätý zomrel!"
    Už do roka bol kanonizovaný za svätého a v Padove sa diali mnohé zázraky. O 32 rokov jeho hrob exumovali. V kostrových pozostatkoch sa zachoval neporušený jeho jazyk. Ten jazyk, ktorým apoštolsky obracal k Bohu po celej Európe obrovské zástupy ľudí, ktoré sa nezmestili do chrámov, nuž kázal na lúkach pod holým nebom.

Stanislav Háber

(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)