Svätí na každý deň - 7. jún: Pavol

7. jún

Pavol

    Z prvých storočí cirkvi poznáme mučeníka pre vieru biskupa Pavla z Carihradu. Veriaci si ho uctievajú v chráme svätého Vavrinca pri benediktínskom kláštore v Benátkach. Sem bol prenesený takmer tisíc rokov po smrti.
    Pavol sa narodil v roku 300 a stal sa bohoslovcom u kňaza Alexandra, ktorý sa neskôr stal biskupom v Carihrade. Po jeho smrti sa rozhodovalo medzi dvomi kandidátmi na prázdny biskupský stolec. Ľudia si vyvolili Pavla, hoci bol ešte v mladíckom veku. Chceli mať totiž biskupa zbožného a vzdelaného vo viere, kým druhý kandidát Macedonius bol považovaný skôr za skúseného v svetských veciach pri styku s vladármi. A to sa stalo pre Pavla osudným.
    Macedonius totiž nikdy neprestal dúfať, že Pavla raz niektorý vladár odvolá z biskupského úradu a dosadí tam jeho. Čiže aj keď bol Pavol za biskupa vysvätený v kostole Pokoja, nikdy nemal v Carihrade pokoj. Na miesto biskupa v Carihrade si totiž brúsil zuby aj zástanca bludného učenia kňaza Ariána z Lybie a to Eusebius. Pavol mal tak dvoch silných nepriateľov, ktorí mu dýchali na chrbát.
    Životopis biskupa Pavla je plný prenasledovania zlobou sveta tak ako sa to deje neraz aj dnes, ak niektorí ľudia závidia iným ich postavenie a chcú ich oň pripraviť. Pritom Eusébius bol už vtedy biskupom, ale v Nikomédii. Chcel byť biskupom aj v hlavnom meste Carihrade. To sa mu podarilo dosiahnuť, keď poštval cisára proti Pavlovi a právoplatného biskupa poslal panovník na základe intríg do vyhnanstva. Lenže cisár do roka zomrel a veriaci si vyžiadali späť na stolec v Carihrade biskupa Pavla.
    Nový cisár bol stúpenec arianizmu, lebo chcel diktovať cirkvi vlastnú vôľu a tak zasa za biskupa v Carihrade protiprávne ustanovili Eusébia. Pavol odišiel do Ríma k pápežovi, ktorý ho podporil. Urobila tak zjavne aj prozreteľnosť, lebo medzitým Eusébius zomrel. Pavol zasa zaujal miesto biskupa v Carihrade na veľkú spokojnosť veriacich.
    O niekoľko rokov sa ariánom opäť podarilo Pavla zbaviť. Vylákali ho z Carihradu na snem do Sardiky, teda do terajšej Sofie v Bulharsku. Zatiaľ vysvätili za biskupa v Carihrade Macedoniusa. Nový cisár pod vplyvom intríg Pavla znova poslal do vyhnanstva. Tak sa stalo, že sa ocitol najprv v Solúne a potom v meste Kukusa, ktoré bolo na hraniciach Arménska a Kapadócie. Tu ho priviedli ako zločinca v putách. Uvrhli ho do väzenia, v ktorom ho chceli vyhladovať na smrť. Šesť dní mu nedávali jesť a ani piť. Mysleli si, že unavený dlhou cestou do vyhnanstva vysilený zomrie prirodzenou smrťou od vyčerpania. Lenže Pavol stále žil. Kati to nevydržali a na verejnosti vyhlásili, že Pavol zomrel na nákazlivú chorobu. V skutočnosti ho vo väzení vysileného v roku 351 zaškrtili.
    Pavol sa tak stal mučeníkom pre vieru, čo dosvedčil aj slávny biskup z Alexandrie svätý Atanáz, ktorý sa dozvedel pravdu o Pavlovej smrti od očitých svedkov.

Stanislav Háber

(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)