Svätí na každý deň: 30. jún - Prví svätí mučeníci cirkvi v Ríme

30. jún

Prví svätí mučeníci cirkvi v Ríme

    Dnes si pripomíname pamiatku prvých svätých mučeníkov v Ríme. Boli zavraždení pre ukrutnosť cisára Nera na mieste, kde dnes stojí bazilika svätého Petra. Najväčší kresťanský chrám na svete stojí na mieste bývalého Nerovho cirkusu, kde boli neľudským spôsobom umučených tisícky kresťanov spálených na uhoľ. Boli vraždení rôznymi spôsobmi. Zašití v koži zvierat boli nechaní v aréne, aby ich roztrhali divé šelmy, alebo ich pribíjali na kríže, ktoré neskôr ešte aj podpálili a tak horeli ako živé fakle.
    Opis týchto ukrutností zostal v historických spisoch a umelecky ich stvárnil poľský spisovateľ Henryk Sienkiewicz v románe Quo vadis - teda kam kráčaš. Takto sa pýtal svätý Peter, keď videl ísť Ježiša v zjavení do Ríma, odkiaľ on utekal pred krutým vraždením kresťanov. A Kristus mu odpovedal, že sa ide dať do Ríma znova ukrižovať. Pre toto zjavenie sa Peter vrátil do večného mesta, aby ho tu s prvými rímskymi mučeníkmi ukrižovali na vlastnú žiadosť dolu hlavou a svätého Pavla zasa sťali ako rímskeho občana mečom.
    Cisár Nero vydal vtedy rozkaz, ktorý podľa dobového spisovateľa Tertuliána znel:
    "Christiani non sint," čo znamená: kresťanov vyhubiť!
    Dôvod na toto vraždenie mal Nero v zlom svedomí. Rím totiž zničil 18. júla v roku 64 strašný požiar, ktorý trval šesť dní a sedem nocí. Podľa mienky mnohých Rímanov, požiar bol založený na príkaz samého cisára. Nero si vo vlastnom bláznovstve myslel, že pohľad na ľudské utrpenie ho inšpiruje k napísaniu hodnotnej poézie na tému horiacej Tróje z obdobia gréckych dejín.
    Nero bol šialený cisár, ktorý si o sebe namýšľal, že je najväčším umelcom všetkých čias. Ľudia ho po požiari Ríma začali nenávidieť ešte viac, ako ho nenávideli už predtým pre mnohé jeho ukrutnosti. Nakoniec bol zavraždený. Kým sa tak stalo, Nero chcel vlastný škaredý čin prekryť obetou kresťanov. O tých sa rozšírila klebeta, že jedia na bohoslužbách ľudské mäso. Takto prekrútene interpretovali obetovanie chleba a vína na omši na Kristove telo a krv neprajníci kresťanstva. Keďže rímsky štát bol pohanský a uznával mnohobožstvo, kresťanstvo bolo proti štátom podporovanému náboženstvu. Toto rímske pohanstvo hlásalo, že každý cisár je bohom. Kresťania to popierali. Stali sa tak nepriateľmi štátu.
    Pohania ich označovali za pôvodcov všetkého zla. A organizovali na nich pogromy, ktoré riadil štát. Nero obvinil kresťanov, že ako požierači ľudského tela založili požiar Ríma. Kresťanov masovo vraždili. Utrpením iných mali Rimania zabudnúť na vlastné utrpenie pri požiari Ríma. Lenže kresťania umierali v hrozných mukách s úsmevom na perách. A to aj ženy, či deti.
    Z tohto obdobia pochádza modlitba inšpirovaná slovami svätého Ignáca Antiochijského, ktorý bol tiež umučený v rímskom Koloseu. Tu ho roztrhali pred divákmi divoké šelmy. Modlitba znie:
    "Tým, ktorí sa nasýtili nebeským chlebom, Pane dožič toho ducha neohrozenej sily, ktorou Tvoji slávni mučeníci zomletí zubami šeliem stali sa sťaby bielym chlebom obetovaným Kristovi za obeť."
    Jeden diplomat sa cítil urazený, keď mu pápež Pio V. v 16. storočí daroval ako svätú relikviu hrsť hliny. Táto hlina však pochádzala z miesta, kde dnes stojí Bazilika svätého Petra. Táto zem je presiaknutá krvou prvých svätých rímskych mučeníkov. Zuhoľnatené zvyšky ich tiel sa našli aj pri archeologických vykopávkach. Keď to pápež diplomatovi vysvetlil, ten vzal hlinu ako vzácnu relikviu do svojej domoviny. Môžeme si ju aj mi uctiť pri návšteve Vatikánu a pokloniť sa tak miestu, kde neohrozene šli tisícky veriacich na smrť. Tým porazili pohanstvo, lebo zomierali v radosti a v nádeji, že sa rodia pre nebo.

Stanislav Háber

(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)