pondelok 17. júna 2013

Svätí na každý deň - 18. jún: Jozef Cafasso

18. jún
Jozef Cafasso


Po smrti dnešného svätca sa v jeho pozostalosti našlo prianie, aby pamiatka naňho vo svete určite zanikla. Svätý Jozef Cafasso si želal iba jedinú vec, aby sa ľudia modlili za jeho dušu, ale nechcel, aby ho oslavovali.
Tento kňaz vychoval Dona Bosca. Bol jeho duchovným vodcom. Vraveli, že chvála Dona Bosca a jeho rádu Saleziánov je chválou Jozefa Cafassa. Bol mladému Donovi Boscovi oporou, hoci sám Jozef bol od neho len o štyri roky starší. Ako kňaz sa podujal na ťažkú úlohu. Jozef Cafasso pripravil počas dlhých rokov služby vo väznici až šesťdesiatosem odsúdených na smrť. Keď sa vracal z ich popráv, nahlas hovoril: "Chvála Bohu! Opäť je v nebi jedna duša, ktorá sa za nás modlí!"
Ľudia sa tejto modlitbe čudovali, ako kňaz môže takto hovoriť o ťažkých zločincoch - vrahoch? Jozef Cafasso to dokázal vysvetliť: "Istotne veľmi zhrešili, ale či Boh neprijíme ich pokánie a kajúce zmýšľanie, ak prijímajú smrť za svoje zločiny a neodpustí im? Ja som presvedčený, že pre takého zločinca už niet očistca."
Takto zmýšľal kňaz a svätec Jozef Cafasso v 19. storočí, v ktorom sa narodil v roku 1811 v Taliansku. Týchto zločincov sám pre seba volal obesenými svätými a prosil ich o príhovor u Boha v modlitbách. Mal vlastné modlitby, medzi ktoré patrí aj táto: "Pane, Bože môj, už teraz prijímam akýkoľvek spôsob smrti so všetkými úzkosťami, utrpením a bolesťami, s úplnou odovzdanosťou a ochotou, ako sa to tebe ľúbi."
Zomrel v júni v roku 1860 ako štyridsaťdeväť ročný na zápaľ pľúc a pochovaný je v Turíne. Jozef Cafasso mal od narodenia sťaženú životnú cestu, keďže bol ťažko zdravotne postihnutý. Mal hrb spôsobený rachitídou. Už v detstve si vytrpel množstvo posmechu od detí, ale na vyššej cirkevnej škole spoznali spolužiaci jeho láskavú povahu a doslova ho za to nosili na rukách. Za kňaza bol vysvätený vďaka dišpenzu - teda špeciálnemu povoleniu od pápeža - a to predčasne už vo veku dvadsaťdva rokov, keď Donovi Boscovi povedal: "Kto sa stane kňazom, celý sa zasvätí Kristovi, preto ho na svete už nič nepriťahuje, iba Božia sláva a spása duší."
V kňazskom ústave v Turíne, kde bol vysvätený, sa Jozef Cafasso stal neskôr profesorom morálky. Od roku 1848, keď mal tridsaťsedem rokov, ho tu zvolili za rektora školy. Napriek tomu sa venoval osobnému vedeniu duší, nielen vedeniu školy. Ján Bosco o ňom povedal: "Jemu vďačím za všetko. Bol mojím otcom a poradcom, vodcom a pomocníkom. Niektorí ho volajú novým svätým Alojzom pre jeho nevinnosť a čistotu. Iní Františkom Salezským pre jeho miernosť. Iní Vincentom de Paul pre jeho činorodú lásku. Iní Karolom Boromejským pre jeho prísnu životosprávu. Iní Alfonzom z Liguori pre jeho dobrotu. Viem, že svätí sa vyznačujú každý inou čnosťou konanou hrdinským spôsobom, ale myslím, že medzi svätými zriedka možno nájsť osobu, v ktorej by bolo toľko múdrosti a pochopenia pre požiadavky doby. Toľko veľkomyseľnosti, sily, miernosti, horlivosti pre Božiu česť a pre spásu duší, koľko toho vyžaruje z kňaza Cafassa."
Jozef Cafasso je súčasťou takzvaného turínskeho svätého trojhviezdia spolu so svätými Donom Jánom Boscom a Jozefom Cottolengom.

Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára