Svätí na každý deň - 6. máj: Katarína Janovská

6. máj
Katarína Janovská
 Aj päťsto rokov po smrti našli neporušené telo Kataríny Janovskej. Táto svätica patrila k veľkým mystičkám 15. a 16. storočia. Pápež ju v roku 1944 vyhlásil za spolupatrónku talianských nemocníc. Katarína sa narodila v Janove v roku 1447 v bohatej rodine, keď jej otec bol neapolským miestokráľom. Napriek tomu v detstve túžila po samote a chudobe. Nechcela sa pýšiť majetkom a netúžila po svete.
 V trinástich rokoch žiadala úpenlivo o prijatie do kláštora, ale s tým nesúhlasili ani radové sestry pre jej mladý vek a ani rodičia. Tí ju nakoniec násilím vydali za šľachtica, s ktorým mali ich rody dlhotrvajúce spory. Katarínin manžel nebol vzorom žiadnych cností. Manželku sí všímal len vtedy, keď ju mohol trápiť. Zvláštne sú premeny duše, keď aj Katarína po piatich rokoch citovo otupela. Začala sa prispôsobovať životu manžela plného hýrenia a radovánok.
 Po ďalších piatich rokoch manželstva šla navštíviť svoju sestru do kláštora. Táto Katarínina staršia sestra bola pre ňu vzorom aj v detstve, keď tiež chcela vstúpiť do rádu, ale jej to nedovolili. Sestra jej navrhla, aby sa šla vyspovedať. Katarína šla bez hlbšieho záujmu do spovednice, ale tu ju čakal veľký mystický zážitok. Ešte ani nezačala spoveď a pocítila márnosť svojho bytia. V zúfalstve si spoveď ani nedokončila a ušla domov, ktorý však videla celý utopený v krvi. Vtedy sa jej zjavil Ježiš ako nesie svoj kríž. Katarína vykríkla: "Už viac žiaden hriech! Keby bolo treba, som ochotná verejne sa vyznať zo svojich hriechov!"
 Štyri roky prežila Katarína v duchovnom trápení, počas ktorého si pripomínala svoje predchádzajúce hriechy. Napísala o tom dokonca spis Traktát o očistci. Jedinú cestu videla v možnosti odpykať si hriechy už tu na zemi, preto prestala jesť mäso, spávala len na slame a modlila sa celé noci. Snažila sa prijímať každý deň Božie telo. Často upadala do extázy a mávala mystické zjavenia. Tak vznikol jej spis Rozhovorov.
 Mala vplyv na okolie. Manžel vstúpil do tretieho svetského rádu svätého Františka. Pomáhal Kataríne ošetrovať pacientov v nemocnici, kde zomrel. Katarína pokračovala v službe chorým pri najšpinavších prácach. Dokonca chudobným ľuďom upratovala domy a v čase moru vyhľadávala nakazených aj vtedy, keď sama ochorela na mor.
 Z jej príkladu vznikla v Janove Spoločnosť Božej Lásky. Často jej telo celé spaľovala akoby horúčka a nakoniec dostala rakovinu žalúdka, s ktorou žila ešte deväť rokov neustále zapálená pre službu iným. Mala také obrovské bolesti, že niekedy sa nezdržala a nahlas plakala, ale zároveň sa vrúcne modlila a chválila Boha, čo mnohí ľudia nedokázali pochopiť.
 Tí, ktorí ju poznali, hovorili o nej ako o anjelovi v ľudskom tele. Zomrela v Janove vo veku šesťdesiattri rokov v roku 1510. O Kataríne Janovskej sa tradovalo, že zomrela strávená láskou k Bohu. V jej rodnom Janove, kde je Katarína pochovaná v kostole Nanebovzatia, si jej pamiatku stále uctievajú, čo vidno aj z toho, že si ju vyvolili za patrónku mesta.

Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)