12. máj
Nerej, Achilej a Ján z Avily
Dokonca aj podľa mramorového epigrafu na hrobe sa podarilo identifikovať dvoch svätých, ktorí majú dnes sviatok. Nerej a Achilej boli umučení v mene Ježiša Krista ako rímski vojaci, ktorí odmietli zabíjať nevinných kresťanov pri prenasledovaní na konci tretieho a začiatkom štvrtého storočia.
Tento mramorový epigraf na ich hrobe dal urobiť pápež Damaz a z neho sa zachovali fragmenty v bazilike nesúcej ich mená na Ardeatínskej ceste v Ríme. Nerej a Achilej boli zavraždení za vlády cisára Diokleciána, ktorý si najprv kresťanov nevšímal, ale potom podľahol nahováraniam falošných politikov a využil kresťanov ako obeť namiesto pádu svojej vlády. Už historik Eusebius v Cirkevných dejinách napísal, že ako prvých mučili vojenských veliteľov z radov kresťanov.
Existuje však aj legenda, že Nerej a Achilej žili skôr, ešte za cisára Nera. Podľa nej mali vraj nahovoriť vnučku cisára Domiciána, aby sa stala kresťankou a potom Kristovou nevestou tým, že si uchová panenstvo. A za to mali byť obaja spolu s pannou Domitilou poslaní do vyhnanstva na ostrov Ponza a nasledne mali byť umučení v Terracine. Telá cisárovej dcéry, Nereja a Achileja mali kresťania tajne previesť do Ríma a pochovať na pozemku Domitily v krypte na Ardeatínskej ceste. Toľko vraví legenda.
V máji si pripomíname aj pamiatku Jána z Avily. Narodil sa v roku 1500 v Španielsku. Chcel byť misionárom v Amerike, ale napriek vysväteniu za kňaza musel na vytúžené poslanie zabudnúť, lebo jeho otec bol pôvodom žid a preto Ján nesmel byť misionárom. Nuž sa stal aspoň misionárom v Seville, kde žil v chudobe len z viery. Nemal z ničoho strach. Kázal aj proti boháčom a tí ho v roku 1531 obžalovali u inkvizície, lebo tvrdil, že verejne upálení kacíri sú mučeníci. Na to bol Ján uväznený a to aj za tento výrok: "Lepšie je dávať almužny ako dávať slúžiť sväté omše."
Vo väzení Ján z Avily napísal svoje najznámejšie dielo Audi filia - Počuť Dcéru. Napísal ju pre dámu zo spoločnosti, ktorá sa po spovedi u Jána obrátila a stala sa z nej vzorná kresťanka. Vo väzení preložil do španielčiny Nasledovanie Krista od Tomáša Kempenského. Inkvizícia ho nakoniec prepustila na slobodu s napomenutím, aby sa miernil vo svojich výrokoch.
Zostal žiť v Cordobe, ale v Granade dokázal obrátiť na vieru portugálskeho dobrodruha, z ktorého sa stal neskoršie svätý Ján z Boha. Ján z Avily obrátil aj vojvodu z Gandie, ktorým bol ďalší svätý František Borgia. Ján z Avily založil aj vlastnú kňazskú školu, z ktorej vychádzali duchovní pripravení pre ľudové misie podľa rád svojho učiteľa. Spoznal sa s Ignácom z Loyoly a bol nadšený jeho Spoločnosťou Ježišovou. Preto ho požiadal o prijatie s celou svojou kňazskou školou. Aj Ignác z Loyoly mal rád Jána z Avily, ale španielski jezuiti nesúhlasili s prijatím položida a jeho organizácie.
Ján stihol ešte napísať svätej Terézii z Avily niekoľko listov pri posúdení jej spisu Autobiografia, keď vo veku šesťdesiatdeväť rokov zomrel v máji v roku 1569 v Montille, kde ho pochovali v jezuitskom kostole.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára