14. apríl
Lidvina
Dnes tak ako pred siedmimi storočiami nájdeme mnoho ťažko chorých ľudí. Vtedy v roku 1380 sa narodila v Holandsku pri Rotterdame svätá Lidvina. Dievča, ktoré chceli muži pre jej krásu za ženu už vo veku dvanásť rokov. Ona si žiadala len jediné, aby sa nikdy nemusela vydať a mohla slúžiť Bohu. Jej modlitby boli zázračným spôsobom vyslyšané.
V pätnástich rokoch do nej vrazilo pri korčuľovaní iné dievča. Lidvina si zlomila rebro. Možno by to v iných prípadoch bola banálna príhoda. Tento úraz mal však na Lidvinine zdravie zlý vplyv. Začala chorľavieť. Ošpatnela. Rebro sa jej nehojilo. Prestala chodiť. Dostala rakovinu. Aj mor, ba dokonca malomocenstvo. Aj dnešní lekári by z toľkej znôšky chorôb museli zalamovať rukami. Lidvina však žila ďalej.
Lekári sa zhodli na tom, že pre iných pacientov by jej choroby znamenali už tisíckrát smrť. Ona však zomrela až vo veku päťdesiatich troch rokov, hoci posledných vyše tridsať rokov nevstala z postele. Jej telo bolo posiate ranami, preleženinami a doslova zhnitými časťami. Podľa dokladov hodnoverných svedkov však nikdy nesmrdelo.
Päť rokov pred smrťou podrobil jej chorobu skúške burgundský vojvodca Filip. Neveril, že dievča nič nedokáže zjesť a predsa celé roky žije. Nuž ju nechal strážiť obzvlášť vyberanými vojakmi, aby neurazil jej ženskosť, ktorí kontrolovali každého, kto ku Lidvine prišiel. Rovnako kontrolovali všetky veci, či niekde nie je ukryté tajné jedlo. Ukázalo sa však bez pochýb, že Lidvina žije len z Božej milosti.
Pán splnil to, čo si žiadala. Uchránil ju od hriechu zvláštnym spôsobom - chorobami. Tie sa na nej striedali a sprevádzali ju až do smrti s obrovskou intenzitou bolesti. Pritom Lidvina bola pokojná a šťastná.
V jej utrpení je ľudské to, že spočiatku nechápala, čo sa s ňou deje. Verila s nádejou, že vyzdravie. Potom sa nábožne modlila dlhé mesiace. Lenže keď sa ukázalo, že chorôb neubúda, ale pribúda, prepadla Lidvina malomyseľnosti. Začala si zúfať. A v tom zúfaní na samom dne utrpenia objavila radosť.
Radosť z toho, že svoju bolesť mohla obetovať Kristovi. Predstavovala si, že sa s Ježišom potí v Getsemanskej záhrade. Potom, že ju zviazali a uväznili spolu s ním. Ponúkala svoje líca na údery pre tých, ktorí bili Krista. Spolu s ním znášala potupu a posmech. Predstavovala si, že nahrádza Veroniku pri utieraní umučenej Kristovej tvári a pomáha namiesto Šimona Cyrenejského niesť spasiteľovi kríž. Nechávala sa pribíjať na kríž a o tretej hodine popoludní vypúšťala v predstave spolu s posledným Kristovým výdychom z tela svoju dušu.
Toto duševné cvičenie Lidvine umožnilo pochopiť svoju úlohu na Zemi. Pomáhala možno mukami trpieť za iných ľudí, pomáhala Kristovi niesť hriechy vtedajšieho sveta. Vtedy Lidvina povedala: "Keby som mohla jediným pomodlením sa Zdravas´, Mária získať zdravie, neurobila by som to, ani by som si to neželala."
Lidvine sa zjavovali anjeli. Hovorila o nich, že zjavenie anjela "má takú moc, že odstráni všetok náš zármutok a dá nám radosť väčšiu ako všetky rozkoše sveta."
Zjavovala sa jej Panna Mária, a nakoniec aj Ježiš. Lidvina zomrela 14. apríla v roku 1433 na veľkonočný utorok a nechala nám návod, ako znášať bolesti a trápenia, keď sme chorí.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára