12. apríl
Július
Svätý Július bol pápežom v rušnej dobe. Zažil ešte cisára Konštantína Veľkého, ktorý dal kresťanstvu náboženskú slobodu Milánskym ediktom v roku 313. Július musel brániť cirkev už nie pred cisármi, ale pred vlastnými biskupmi. Tých totiž zviedol z pravej cesty viery bludár Arius. Ten bol kňazom v Alexandrii a založil takzvaný arianizmus. Bol to kresťanský smer, ktorý škodil samotnej viere.
Ariáni totiž verili, že Ježiš Kristus nebol pravý Boh, ale iba duchovný syn Boha otca. Proti arianizmu rázne vystúpil alexandrijský patriarcha Atanáz. Július bol ten, ktorý tohto patriarchu chránil pred obvineniami z najťažších zločinov.
Aby sme rozumeli tej dobe, musíme pochopiť, že biskupi vtedy náhle s náboženskou slobodou získali aj značnú časť svetskej moci. Noví cisári po Konštantínovi Veľkom chceli preto biskupov dosadzovať, akoby to boli štátni úradníci. Potom od takýchto dosadených biskupov očakávali politickú poslušnosť. To bolo v príkrom rozpore s kresťanským učením. Našli sa však biskupi, ktorí podľahli vidine svetskej moci. A ich ideológom sa stal Arius so svojim bludným učením. Cisár sa skrýval za arianizmus ako za nový kresťanský smer. Ním operoval v sporoch s pápežom, prečo vymenoval v rozpore s cirkvou do úradov cisárom navrhovaných biskupov. Július však sídlil v Ríme. Baštou arianizmu sa stalo východné cisárstvo v Alexandrii. A tu v centre tohto bludného učenia pôsobil Atanáz. Ariáni sa ho chceli zbaviť. Preto navštívili nového pápeža Júliusa, aby na Atanáza žalovali samé lži. Dúfali, že im pápež uverí. Atanáz však poslal k Júliusovi vlastných vyslancov - kňazov. Svätý otec sa rozhodol vypočuť obe strany.
Ariáni sa neštítili ani najhorších obvinení, keď Atanáza krivo nazvali vrahom. Snažili sa ho usvedčiť z vraždy, ktorú nespáchal. Boli to politicky motivované obvinenia. Atanáz bol pre ne z Alexandrie päťkrát vyhnaný do vyhnanstva. Július sa však nedal pomýliť krivými prísahami. Zvolal cirkevný koncil, aby sa Atanázova vina či nevinna dokázala.
Ariáni však pochopili, že pápež Július sa nedal oklamať a tak na koncil neprišli. Stačilo im, že dosiahli u východného cisára, aby Atanáza poslal do vyhnanstva. Július však aj tak koncil otvoril. V plnej miere očistil Atanáza z nezmyselných politických obvinení. Ariánom poslal do Alexandrie apoštolský list. V ňom ich oboznámil s výsledkom koncilu a vyzval ich k láske a pokoju.
O tri roky pápež Július dosiahol otvorenie druhého cirkevného koncilu s Atanázovým prípadom. Tam už ariáni prišli, ale na protest proti jeho výsledkom odtiaľ odišli. Július urobil na očistu trpiaceho patriarchu Atanáza vo vyhnanstve všetko, čo mohol. Nemal však moc zmeniť rozhodnutia cisárov v Alexandrii. Nakoniec sa po Júliusovej smrti dočkal aj Atanáz rehabilitácie a arianizmus postupne takmer zanikol. Najmä potom, ako jeho zakladateľ Arius náhle zomrel potupnou smrťou na toalete.
Július za jedenásť rokov svojho pontifikátu na čele cirkvi ukázal nielen veľkú múdrosť, ale aj zdatnosť vo vnútornej správe. Podarilo sa mu zorganizovať aj cirkevných notárov.
Najkrajší čin svätého Júliusa si každý rok pripomínajú celé stáročia miliardy kresťanov v dejinách. Svätý Július začal svätiť Kristovo narodenie 25. decembra. Vďaka Júliusovi teda máme Vianoce, ktoré sú radostnou spomienkou na tohto svätého pápeža, ktorý zomrel 12. apríla v roku 352.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára