sobota 30. marca 2013

Svätí na každý deň - 31. marec: Anton Mária Pucci

31. marec

Anton Mária Pucci

 
"Sám krst nestačí, aby ste sa stali kresťanmi. Na to je potrebné zachovávať Božie zákony a nasledovať ukrižovaného Ježiša, lebo meno kresťan pochádza od Krista a kresťanom je ten, kto nasleduje Ježiša Krista," tak hovoril Anton Mária Pucci.
Tento svätec z Talianska žil a pôsobil v 19. storočí, v ktorom sa narodil v roku 1819 a zomrel v roku 1892. Volali ho "curatino santo" - svätý farárik. Bol jednoduchým rádovým bratom, ktorý sa snažil prechádzať časom s láskou k blížnym deň za dňom. A predsa sa stal svätcom, aj keď neprekročil správu vlastnej fary v meste Viareggio. Pôsobil tu neuveriteľne presvedčivo pri premenách ľudských duší.
Anton Mária Pucci na brehu Ligurského mora bojoval o každú dušu námorníka. Bolo to v časoch, keď v Taliansku vládli ateisti. Ani oni nemohli nakázať, aby pohreb svätého farárika bol len súkromným aktom. Viareggio vydalo k pohrebu svätca vlastné stanovisko: "Anton Mária Pucci sa ako človek veľmi zaslúžil o kraj odhliadnuc od toho, že bol katolícky kňaz."
Už z tohto citátu vidno, aké vtedy v Taliansku vládli proti cirkvi predsudky. Boli to časy divokého liberalizmu, keď sa Taliansko začalo budovať ako ateistický štát, ktorý konfiškoval majetky náboženských spoločností. Anton Mária Pucci v časoch nepokoja vytváral na svojej fare ostrov pokoja. Dokázal sa kriticky pozrieť aj na pôsobenie rehoľníkov, čo dokazuje jeho výrok: "Samotný rehoľný stav ešte nič neznamená. Vyžaduje osobitnú dynamiku ducha. Obyčajný kresťan oveľa ľahšie získa večnú spásu ako rehoľník, ktorý zľahostajnel."
Anton Mária Pucci pochádzal z chudobnej roľníckej rodiny. Už osemnásťročný vstúpil do kláštora Servítov vo Florencii. Stalo sa tak vďaka miestnemu farárovi, ktorý rozpoznal chlapcove nadanie a naučil ho okrem čítania, písania, rátania, aj latinčinu a dal mu gymnaziálne vedomosti. Neskôr Pucci dosiahol titul bakalára fiolozofie a vo veku tridsaťjeden rokov sa stal doktorom teológie. Aj tak zostal obyčajným farárikom. Vedel, aké je to dôležité.
V rokoch 1854 až 1856, keď zúrila v kraji cholera, neúnavne opatroval a vyhľadával chorých. Hovoril: "Nemusíme dlho žiť. Dôležité je iba to, aby sme Bohom darovaný čas patrične využili. Aby sme robili iba to, čo od nás Boh požaduje."
Taký je odkaz farára a svätca Antona Mária Pucciho, z ktorého sa môžeme poučiť a posilniť aj dnes. Nechal po sebe príklad, ako na to. Uzmieroval rozvadené rodiny, zaujímal sa o mládež, keď založil pre synov rybárov, ktorí boli s otcami na mori, večernú školu. Zriadil detskú liečebňu. Snažil sa pomôcť všade tam, kde to bolo treba, lebo ako rehoľník nechcel využívať iba svoje postavenie človeka oddaného Bohu, ale Bohu chcel slúžiť práve službou ľuďom. Preto hľadal Krista v chudobe a pokore, odkiaľ sám vzišiel. Rádovým bratom povedal: "Naše posvätenie a posvätenie iných - je predmetom a cieľom, pre ktorý nás Boh povolal do rádu."
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára