26. marec
Lucia Filippini
Svoj sviatok majú v marci Filipínky. Takto sa volajú radové sestričky, ktoré zasvätili život výučbe detí podľa vzoru svätej Lucii Filippini.
Táto svätica sa narodila v roku 1672 a zomrela na sviatok Zvestovania Pána 25. marca v roku 1732 vo veku šesťdesiat rokov. Podľa jej vzoru dnes sestry Filipínky pôsobia najmä v Taliansku a v Amerike.
Mohli by sme tento sviatok rozšíriť na všetky panie učiteľky, ktoré z hĺbky duše rozdávajú deťom to najdôležitejšie v živote - lásku. Boh je láska a lásku dokázala Lucia Filippini obdivuhodne rozdávať už vo veku desiatich rokov, odkedy sa začala jej práca učiteľky. Byť pani učiteľkou vo veku desiatich rokov bola aj v 17. storočí vec nevídaná. Lucia Filippini si túto poctu zaslúžila, lebo ako dieťa ju nezaujímali zábavy a hry, ale kostol a modlitba.
Vďaka tomu nadaniu dokázala už vo veku desiatich rokov pomáhať pánovi farárovi pri výučbe katechizmu iných detí. A keďže sama bola dieťaťom, mala vo vyučovaní úžasné výsledky. Deti ju počúvali na slovo a tento dar zaujať detskú dušičku, naučiť ju poznať Božiu lásku, rozvíjala s úspechom celý život.
Desaťročnú učiteľku si dokonca všimol otec kardinál Marcantonio Barbarigo, ktorý sa postaral o ďalšie vzdelanie svätej Lucie. Kardinál pochopil, že desaťročná učiteľka má zvláštne požehnanie nebies a rozhodol sa ju vziať k sebe do Montefiascona, kde získala v kláštore klarisiek ďalšie vzdelanie.
Nebolo to ťažké, aby otec kardinál pomohol malému dievčatku vo vzdelaní, lebo malá Lucia bola úplnou sirotou. Mama jej zomrela, keď mala rok a otec, keď mala iba sedem rokov. Spolu so súrodencami vyrastala u strýka, teda u maminho brata. A ten s ponukou kardinála súhlasil.
Na malé dieťa, ktoré bolo obdarené veľkými darmi bol prechod do nového sveta trošku ťažký. Bránila sa zrazu predstave otca kardinála, že sa stane tou skutočnou učiteľkou, ktorá povedie vlastnú kresťanskú školu. A nakoniec takých škôl zriadila viac. Dokonca sám pápež Klement XI. požiadal Luciu Filippini, aby zriadila školu Filipínok v Ríme, čo sa aj v roku 1707 stalo.
Vtedy mala Lucia tridsaťpäť rokov a z jej škôl vychádzali deti, ktoré sa z lásky k Bohu učili, poslúchali a najmä modlili. Lucia Filippini totiž nevychovávala len deti, ale aj budúce učiteľky - Filipínky a tie potom jej metódy výučby vďaka láske používali na stále nových generáciách detí. Lucia založila úspech filipínskych škôl na rozvíjaní dobrých vlastností detí, ktoré si prinášali do školy z rodiny. Teda škola bola nadstavbou rodiny. Mala rodinný, osobný charakter. Nebola to ustanovizeň spoločnosti zameraná na neosobnú výchovu. Škola bola pokračovaním rodinných väzieb, ich rozvíjania na základe lásky učiteľky k žiakom.
Vo veku päťdesiatpäť rokov dostala Lucia Filippini rakovinu pŕs. Ešte päť rokov učila, koľko vládala a venovala sa misiám zameraným na podchytenie mládeže. Keď už aj ochrnula, a nemohla vstať z postele, modlila sa tieto slová: "Pane Ježišu, ďakujem ti za toto navštívenie, zmiluj sa nado mnou a buď mi milostivý!"
Okrem ústavov pre mládež, teda škôl Filipínok, zostal po nej príklad veľkej lásky učiteľky k svojim deťom. Príklad, ktorý nasleduje veľa dobrých paní učiteliek aj na Slovensku.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára