štvrtok 14. marca 2013

Svätí na každý deň - 14. marec: Matilda

14. marec
Matilda


    Ľudské osudy nás poučujú, čo je pre nás v živote skutočne najosožnejšie. Svätá Matilda zomrela 14. marca v roku 968 presne v tú istú hodinu, kedy za života každý deň rozdávala almužny chudobným, chorým a trpiacim. Akoby jej smrť mala upriamiť všetkých, čo poznali Matildin svätý život, práve na dobročinnosť.
    Svätá Matilda mala to šťastie v živote, že bola kráľovnou a cisárovnou dohromady dvadsaťtri rokov po boku svojho úspešného manžela najprv kráľa a potom nemeckého cisára Henricha. Lenže vďaka vladárskemu postaveniu rodiny nebola uchránená od starostí a trápenia. Nad jej mŕtvym manželom sa hádali ich dvaja synovia, kto z nich sa stane panovníkom. Svätá Matilda už vtedy vedela, že ju najťažšie skúšky života ešte len čakajú. Synom povedala: "Prestaňte sa hádať o pozemské hodnosti a pri pohľade na mŕtveho rozmýšľajte, ako sa skončí každá pozemská sláva. Šťastný a múdry je ten, kto túži po tom, čo trvá na veky."
    Lenže synovia matku nepočúvali. Zvadám nebolo konca, kým starší syn Oto neprevzal vládu. Neskôr sa stal z neho známy cisár Oto Veľký. Spolu s mladším bratom Henrichom, s ktorým viedli spory o moc, sa nakoniec rozhodli obaja spoločne potrestať matku. Matilda totiž pri mŕtvom tele manžela odložila všetky znaky dovtedajšej moci a utiahla sa do ústrania. Začala s rozdeľovaním vlastných majetkov pre chudobných, chorých a inak trpiacich.
    Takáto dobročinnosť sa nepozdávala dvoranom. Šľachtici donášali synom, že ich matka rozhadzuje kráľovský majetok. A synovia sa rozhodli matke odobrať všetky dôchodky a izolovať ju v chudobe na vidieku, aby im neprekážala pri uplatňovaní moci. Matilda sa na to nesťažovala. Pokorne znášala osud, kým oboch synov sám život dostatočne nevytrestal a na matku si znova spomenuli. Matilda sa vrátila späť na kráľovský dvor, kde pred ňou nový vladár, ale stále jej syn Oto padol na kolená a prosil ju o odpustenie. Matilda pokorne povedala: "Upokoj sa. Keby som si to nebola zaslúžila svojimi hriechmi, nebolo by sa mi to prihodilo."
    Ak má dobrý kňaz zomierať tak, aby po ňom nič nezostalo, nuž touto radou sa riadila aj Matilda, hoci bola bývalou kráľovnou. Na otázku svätej Matildy, ktorú adresovala predstavenej kláštora, kde dožívala svoj život, čo jej ešte zostalo z pôvodného majetku, predstavená povedala: "Nič, iba niekoľko plachiet, ktoré chcete do svojej truhly."
    A aj tieto plachty sa rozhodla svätá Matilda darovať. Dala ich svojmu vnukovi Viliamovi na pamiatku, keď jej priniesol ako arcibiskup sviatosti. Urobila tak možno v prorockej predtuche, lebo Viliam nakoniec zomrel skôr ako svätá Matilda, ktorá skonala hneď po vnukovi. Svojim životom však dala príklad mnohým vládcom, že človek nemá rozmýšľať nad pozemskou mocou, ale sa má starať o budúce nebeské zásluhy.
    Z majetkov svätej Matildy vyrástlo množstvo kláštorov, kostolov, škôl, či ústavov pre chudobných, ktorých sama chodila obsluhovať a ošetrovať chorým ich rany. A to všetko potom, ako vychovala päť detí a zhostila sa so cťou aj funkcie kráľovnej a cisárovnej po boku svojho muža, vedľa ktorého ju po smrti pochovali.

Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára