23. február
Polykarp
Prvým písomným zápisom o umučení v svätom martýriu je smrť svätého Polykarpa. Ten bol biskupom v Izmire v dnešnom Turecku, ktorý sa vtedy volal Smyrna. Za biskupa ho ustanovil sám apoštol svätý Ján v roku 100.
Polykarp sa narodil v roku 69 a pri svojom umučení 23. februára v roku 155 mal 86 rokov. Zavraždili teda starca. Slabého telom, ale silného duchom. Polykarp sám pozval vojakov do domu a pohostil ich, keď ho prišli zatknúť. Vojaci sa začali hanbiť, že prišli po milého, ale veľmi starého a slabého človeka, akoby to bol zločinec. Polykarp mal len jedno želanie, aby sa smel pred cestou pomodliť. Modlil sa skoro dve hodiny.
Ako biskup v Smyrne zažil veľa zlých časov. Hostil svätého Ignáca Antiochijského, ktorého viedli ako väzňa do Ríma, kde ho 24. augusta v roku 107 umučili. Polykarpa zatkli oveľa neskôr pri inom prenasledovaní kresťanov. Vtedy pohania žiadali Polykarpovu hlavu, lebo mnohých pohanov presvedčil, aby sa nechali pokrstiť.
V umučení svätého Polykarpa sa píše, že svätec mohol utiecť. Povedal, že nech sa deje vôľa Božia. Potom, ako sa pomodlil, ho viedli do amfiteátra na výsluch a popravu. Po ceste mestský sudca ponúkol ctihodnému starcovi miesto na svojom voze, v ktorom Polykarpa prehováral, aby zaprel Krista. Svätec to odmietol so slovami: "Neurobím, čo mi radíte!"
Po týchto slovách ho zhodili z voza mestského sudcu a musel ísť ďalej do amfiteátra peši. Keď doňho vchádzal, začul hlas, ktorý počuli aj ostatní kresťania, aj keď nevideli nikoho, komu by patril. Hlas povedal: "Polykarp, buď statočný!"
Ešte predtým, než ho zatkli, povedal veriacim, že bude upálený za živa. Svätý Polykarp to vedel, lebo keď si pred zatknutím ľahol spať, mal pocit, že mu na poduške horí hlava. Pri výsluchu sa mu vyhrážali, že ak nezaprie Krista, dajú ho roztrhať divej zveri. Polykarp odpovedal: "Osemdesiatšesť rokov slúžim Kristovi a nikdy mi neublížil. Ako by som sa mohol rúhať svojmu Kráľovi a Spasiteľovi?"
Lenže vtedy už skončila doba hier so šelmami a po nej nemohli už podľa rímskych zákonov v amfiteátri vystupovať. Nuž sa rozhodli Polykarpa upáliť. On na to katovi a vyšetrovateľovi povedal: "Vyhrážaš sa mi ohňom, ktorý len chvíľu horí a potom zhasne. Poznáš však večný oheň, ktorý je prichystaný na bezbožníkov?"
V umučení svätého Polykarpa sa prvýkrát spomína Cirkev ako katolícka, takže jeho umučenie má okrem náboženského aj historický význam. Polykarp dokázal odpustiť vrahom, ba ich aj zahanbiť svojimi odpoveďami, či predtým, keď ich hostil vo svojom dome.
Je to radostné zistenie, že na svete žili ľudia, ktorí dokážu odpustiť aj vlastnú smrť iným a tak si získať ich duše. Právom Polykarpovi patrí aj ďalšie prvenstvo, že ho v dejinách Cirkvi vo funkcii biskupa volali otcom. Z toho vidno, akí bol Polykarp dobrý ku všetkým ľuďom, čím napĺňal Kristove posolstvo najkrajším spôsobom - vlastným príkladom lásky k blížnym.
Stanislav Háber
(z pripravovanej knihy Svätí na každý deň)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára